Juraj Miškov
SKOK!
Každopádne kroky, ktoré urobila pani Bubeníková v tejto konkrétnej veci môžu toto podozrenie zosilniť (podozrenie spolupráce Bubeníkovej s Pentou, pozn.). Pretože na jednej strane Fond národného majetku poskytol súhlas s Due diligence pre spomínaný holding a na druhej strane o nejaký čas nesúhlasila pani Bubeníková s poskytnutím akcionárskej zmluvy tomuto holdingu a dá sa to vykladať aj ako povedzme nepriateľský krok vôči tomuto hodlingu, keďže tam bol predchádzajúci súhlas s Due diligence, čiže s hľbkovým auditom.
Juraj Miškov vs. Daniel Lipšic - 16.01.2012
Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:
Fond národného majetku najskôr rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov SPP v rozsahu due dilligence pre EPH (Energetický a průmyslový holding), ktorý sa uchádzal o časť akcií zahraničného akcionára v SPP. Malo ísť o list A. Bubeníkovej a konkrétne o splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011. Toto splnomocnenie sme nedokázali získať.
Následne minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie akcionárske zmluvy pre EPH, kedže výkonný výbor odsúhlasil due dilligence. Právna analýza vypracovaná pre MH SR hovorí (sprístupnený úryvok):
..."Domnievame sa, že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu"...Túto právnu analýzu v celom znení nemáme k dispozícii.
Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku.
Tento sled udalostí nikto nespochybnil a Miškovov výrok (o udalostiach a krokoch Bubeníkovej) hodnotíme ako pravdivý.
Problematická je interpretácia týchto udalostí a zdôvodnenie krokov jednotlivých aktérov.
Zatiaľ čo Miškov hovorí o "zosilujúcom podozrení" Bubeníkovej zo spolupráce s Pentou, Ivan Mikloš udalosť interpretuje odlišne.
"A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.
Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.
Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.
Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."
Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2012