Daniel Lipšic hovorí o Krajniakovi v rámci odpovede na otázku moderátorky, či by ostatní zainteresovaní politici v spise Gorila mali nasledovať príklad Krajniaka, ktorý odstúpil. 

Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni. 

"Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie."

Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo "pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná. 

Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární. 

V spise je uvedené:

"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené." 

Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť (Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH), informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať. 

V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap .