Oproti tomu, nedávno schválený Ústavný zákon z 8. decembra 2011 o rozpočtovej zodpovednosti sa zameriava skôr na výšku štátneho dlhu. Zákon nastavuje výšku dlhového stropu. Do konca roka 2017 bude tento strop predstavovať 60% HDP, od začiatku roka 2018 sa bude každoročne znižovať o jeden percentuálny bod až na konečných 50% HDP. Automatické sankcie nastávajú pri prekročení hranice 50% HDP, respektíve 40% HDP. Po prekročení danej hranice musí ministerstvo financií predložiť opatrenia na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53%/43% HDP sa znížia platy členov vlády. Po prekročení hranice 55%/45% HDP zablokuje ministerstvo financií časť výdavkov štátneho rozpočtu a vláda nebude mocť navrhovať ich navýšenie. Po prekročení hranice 57%/47% HDP vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet celej verejnej správy a samosprávy taktiež nebudú mocť zostaviť svoje rozpočty so schodkom. Po dosiahnutí alebo prekročení hornej hranice vláda požiada parlament o vyslovenie dôvery. Čo sa týka samospráv, tým bude po dosiahnutí hranice 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka ministerstvom financií uložená peňažná sankcia.

Aj ked hodnotenie prísnosti obidvoch "dlhových bŕzd" môže byť relatívne, už na prvý pohľad je zrejmé, že slovenská úprava ústavy umožňuje väčšiu flexibilitu v každoročnom hospodárení štátu a javí sa nám jednoznačne menej prísnou, keďže sankcie, ktoré sa do istej miery podobajú samotnému ustanoveniu nemeckého zákona, udeľuje len po dosiahnutí istého dlhového stropu. Výrok však hodnotíme ako hodnotový súd a rozhodnutie o tom, ktorý návrh je prísnejší nechávame na úvahe čitateľa.