Vieme, že aj teda keď už bola celkom zrušená vlastne rovná daň, tak toto prostredie sa nijako nezblížilo (rozdiel medzi chudobnými a bohatými, pozn.).

Od roku 2012 neboli uverejnené žiadne ukazovatele toho, či príjmová nerovnosť na Slovensku klesla alebo stúpla potom, ako bola zrušená rovná daň v januári 2013. Jedným z ukazovateľov príjmovej nerovnosti je napríklad Gini Coeficient. Jeho údaje (rovnako ako aj dáta Svetovej banky) však nesledujú Slovensko ďalej ako po rok 2012,
preto v skutočnosti nevieme posúdiť či sa priepasť príjmov a tak i
životnej úrovne medzi chudobnými a bohatými sa na Slovensku od zavedenia
progresívnej dane prehĺbila či zúžila. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Zrušenie rovnej dane, ktorá bola pôvodne zavedená v roku 2004, "bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka v novele zákona o dani z príjmov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky 23 percent. Vláda očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí."

"Správa prichádza so zistením, že ak príjmy pre najvyšších 20 % rastú, HDP krajiny v strednodobom horizonte klesá. Na druhej strane, rast HDP je spojený so zvýšením príjmu medzi najchudobnejšou časťou, 20 % populácie."

Podľa analýzy spoločnosti Allianz z roku 2014 je úroveň majetkovej nerovnosti Slovenska jedna z najnižších v
Európe. Podľa nej vlastní desať percent
najbohatších ľudí u nás asi tretinu celkového majetku, čo je v porovnaní
s inými európskymi štátmi pozitívny výsledok.

Podla analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa však zmeny "najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami."

Naviac, z nedávnej analýzy Trendu vyplýva, že "pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1%) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4%."

Aj napriek tomu, že "najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku", "príjmovú nerovnosť (na Slovensku, pozn.) odhaľujú aj ďalšie ukazovatele. „Horných 10 % obyvateľov zarábalo viac ako 1 452 eur v hrubom. Decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, bol 3,8."

Čo sa samotnej chudoby na Slovensku týka, ohrozených ňou bolo "na Slovensku v roku 2014 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 660-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu osôb ohrozených chudobou, a to o 0,2 percentuálneho bodu."

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Jurinová vs. Pellegrini o zahranicnej politike, športe a konferencii Tech Match

V nedelu debatovali o utecencoch, vztahoch s Madarskom, podpore športu aj konferencii pre start-upy predseda NR SR Peter Pellegrini a jedna z podpredsednícok NR SR Erika Jurinová. Obaja si pripísali niekolko pochybení. Pellegrini mal problémy najmä pri výrokoch týkajúcich sa utecencov, chybne uviedol pocet utecencov na území Turecka a zle interpretoval aj proces prerozdelovania utecencov podla kvótneho systému. Taktiež nám pripomenul jeden z oblúbených euromýtov, podla ktorého Brussel kontroluje zakrivenost banánov. Jurinová, ktorú sme overovali prvý krát, zjednodušovala rozdelenie rozvojovej pomoci Slovenska a zamenila dozornú radu SBA so správnou.