Andrej Kiska
Za ľudí
Tak aj postoj Poľska (v otázke zavedenia kvót na utečencov, pozn.) ukázal to, že našťastie taký ten rozkol na staré a nové štáty Európskej únie, na nejakú kvázi západnú a východnú Európu tu nie je, že sú hlasy, ktoré hovoria v prospech jednej alternatívy a v prospech druhej.
Prezident Kiska a migracná kríza - 05.10.2015
Pri hlasovaní o zavedení prerozdelenia utečencov na základe kvót sa skutočne ukázalo, že odmietanie kvót nie je typickým pre všetky nové členské štáty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Rada ministrov rokovala 22. septembra 2015 v Bruseli a väčšinovo prijala rozhodnutie v prospech riešenia migračného problému povinnými kvótami. Rozhodnutie nevzniklo úplným konsenzom, štyri členské krajiny, Maďarsko, Česko, Rumunsko a Slovensko s daným návrhom, resp. so zavedením povinných kvót nesúhlasili. Zástupcovia týchto krajín už dlhodobo vyjadrovali svoj nesúhlas s povinnými kvótami. Svojim postojom odmietajúcim kvóty bolo pred hlasovaním známe aj Poľsko, ktoré dokonca vyhlasovalo, že je ochotné prijať len kresťanských utečencov. Možno teda tvrdiť, že pred hlasovaním bolo odmietanie kvót typické najmä pre krajiny strednej Európy, no pri hlasovaní poľský minister napokon hlasoval za zavedenie kvót na prerozdelenie utečencov.
Nedá sa však tvrdiť, že by pre všetky nové členské štáty bolo typické odmietanie kvót. Ak by sme sa riadili spomínaným hlasovaním Rady ministrov, tak najnovší členský štát, Chorvátsko (ktoré pristúpilo v roku 2013), taktiež Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Cyprus a Slovinsko vyjadrili podporu zavedeniu kvót. Staršie členské štáty boli (až na výnimku v podobe Fínska, ktoré sa zdržalo hlasovania) za zavedenie kvót na prerozdelenie migrantov z Grécka a Talianska.
Bulharsko síce pred hlasovaním nevyjadrilo úplne odmietavý postoj ku kvótam, predpokladalo sa však, že bude hlasovať proti nim, keďže podľa neho by bola potrebná pomoc aj pre Bulharsko samotné, keďže má veľké množstvo utečenov. Nakoniec však hlasovalo za kvóty.
Bulharsko síce pred hlasovaním nevyjadrilo úplne odmietavý postoj ku kvótam, predpokladalo sa však, že bude hlasovať proti nim, keďže podľa neho by bola potrebná pomoc aj pre Bulharsko samotné, keďže má veľké množstvo utečenov. Nakoniec však hlasovalo za kvóty.
Na základe vyššie uvedených skutočností je pravda, že rozkol nenastal medzi starými a novými členskými štátmi EÚ. Ani delenie na východnú a západnú Európu podľa názoru na kvóty nie je na mieste, keďže štáty ako Chorvátsko, Bulharsko, ale aj Pobaltie sa zaraďujú medzi východné štáty Európy. Nejde v tom prípade preto o celú východnú Európu s odlišným názorom, ale o región strednej Európy, no už s výnimkou Poľska.
Častejšie než rozdelenie na staré/nové alebo západné/východné členské štáty EÚ sa vo verejnej diskusii objavovala kritika postoja štátov Vyšehradskej štvorky kvôli nedostatku solidarity. Dôvodom kritiky bola najmä spoločná deklarácia hláv štátov V4, v ktorej odmietajú kvóty.
Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2015