Je pravdou, že súčasná miera uskutočnených návratov vrámci EÚ sa pohybuje na hranici 40%. Toto relatívne nízke číslo je vo veľkej miere pravdepodobne dôsledkom nespolupráce domovských krajín daných migrantov. Argument napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.

Súčasné dokumenty zaoberajúce sa migračnou politikou zdôrazňujú, že "neoddeliteľnou súčasťou regulácie migrácie a dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii je i návratová a reintegračná politika. Jej realizácia sa vykonáva v súlade s legislatívou a odporúčaniami Európskej únie v tejto oblasti s dôrazom na transparentnosť a humánnosť." (.pdf, p. 6)

Efektívnosť návratovej politike nezávisí iba od samotných členských krajín ale aj od "kooperácie s krajinami mimo EÚ, na základe dohody o readmisii, ktorá je rovnako potrebná k zaisteniu toho, aby bola návratová politika uvedená do chodu."

Z legislatívneho hľadiska má Európska Únia návratovú politiku zabezpečenú: "Každoročne je približne 400 až 500 tisíckam cudzincov nariadené opustiť EÚ, pretože do nej vstúpili či pobývali bez oprávnenia. Avšak iba 40% z nich bolo navrátených do ich krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej pricestovali do EÚ. (...) Koncom roku 2010 vstúpili do platnosti tzv. všeobecné pravidlá návratu, odsúhlasené členmi EÚ v 2008. Tie poskytujú priamočiare, transparentné a rovnoprávne všeobecné pravidlá pre návrat a vysťahovanie migrantov, ktorí tu pobývajú bez oprávnenia, využitie donucovacích prostriedkov, zadržanie a opätovný vstup, a to všetko v súlade s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd danej osoby."

Avšak problém nastáva vtedy, keď daná krajina, do ktorej má byť cudzinec navrátený, odmieta spolupracovať: "Zatiaľ čo je v záujme krajiny príchodu, aby sa podieľala na dohodách o readmisii, ktoré by zjednodušili vyhostenie neoprávnených migrantov, záujem krajiny pôvodu môže byť o čosi menej evidentný. Predovšetkým preto, lebo ekonomická situácia týchto krajín do veľkej mieri závisí od príjmov ich (či už oprávnených alebo neoprávnených) emigrantov žijúcich v zahraničí, čo vtedy keď je migrácia považovaná za akýsi poistný ventil vypúšťajúci tlak v krajine s vysokou nezamestnanosťou." (.pdf, p. 27)

Ani návratová politika Slovenskej republiky nie je dokonalá. Napríklad v rokoch 2008 a 2009 bola úspešnosť návratovej politiky pod 80% (.pdf, p. 50), no je možné, že i nižšia, pretože tieto štatistiky porovnávajú čísla cudzincov, ktorým bolo nariadené krajinu opustiť a množstvo cudzincov, ktorí danú krajinu aj opustili (no medzi nimi sú započítaní aj tí, ktorí tak učinili dobrovoľne).