Keď som odchádzal z mesta … tak som asi ako jediný na Slovensku odovzdával mesto s prebytkovým rozpočtom, s vysporiadaným majetkom a s fungujúcimi mestskými organizáciami .. odovzdal som vtedy 52 miliónov (SKK, pozn.) prebytku finančného …

Nepodarilo sa nám zistiť presné údaje o hospodárení mesta Trenčín za rok 2002, dostupné zdroje však naznačujú, že mesto v posledných rokoch Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora vykazovalo prebytok v hospodárení. Nie je však pravda, že by žiadne iné mesto v tom čase nemalo prebytok v rozpočte. Pri náhodnom preverovaní ostatných slovenských miest sme narazili na niekoľko takýchto prípadov. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa oficiálnej stránky mesta Handlová, malo mesto za rok 2002 prebytok v rozpočte. Podobne Žárnovica uvádza na svojej stránke informácie o rokoch 2002 až 2007, kedy bolo finančné hospodárenie mesta ukončené prebytkom. Aj mesto Prešov uzatváralo svoje hospodárenie s účtovným prebytkom, a to napr. v roku 2000, 2001 alebo 2003. Aj rozpočet Prešova na rok 2002 bol schválený ako prebytkový, nepodarilo sa nám však overiť, či v prebytku aj skutočne ostal.

Jozef Žiška končil na poste primátora mesta Trenčín koncom roku 2002. Začiatkom daného roku Mestské zastupiteľstvo schválilo rozpočet s miernym schodkom, nepodarilo sa nám však nájsť informácie o stave koncom roku 2002 a teda pri odchode Žišku z funkcie. Z dostupných informácií ale vyplýva, že počas predchádzajúcich rokov Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora bolo možné záverečné účty mesta označiť za prebytkové.

Výrok bol spomenutý v

Iné, Martin Strižinec

Trencín – komunálne volby 2014

Relácia Správy a komentáre na RTVS sa pred komunálnymi volbami zmenila na arénu kandidátov na primátorov krajských miest. V štúdiu sa ako prví stretli štyria kandidáti a jedna kandidátka na post primátora mesta Trencín, kde mali šancu oslovit svojich volicov, ale aj konfrontovat súperov pocas rovnako pridelených desiatich minút. Najviac faktických výrokov sme zaznamenali u súcasného primátora, Richarda Rybnícka, ale pomerne casto používali fakty aj Jozef Žiška, Tomáš Vano a Danica Bírošová. V prípade Martina Žácika, jediného kandidáta, ktorý kandiduje priamo za politickú stranu (LSNS), sme zaznamenali len jeden faktický výrok a zároven sme ho oznacili ako zavádzajúci.

Z pohladu faktov si v diskusií najlepšie pocínal Rybnícek, ktorý dokázal reagovat aj na argumenty súperov bez faktického prešlapu. Tri z jeho výrokov sme oznacili ako neoveritelné, kedže sa nám nepodarilo overit tieto informácie z verejne dostupných zdrojov.

Nepravdivé tvrdenie sme nenašli ani v prípade Vana. Menším zaváhaním bolo jeho citovanie kapitálových príjmov mesta za rok 2013 zo schváleného rozpoctu a nie zo záverecného úctu mesta. Vzhladom na celkový kontext tvrdenia sme však jeho výrok oznacili ako pravdivý.

Najdlhšie pôsobiaci primátor Trencina Žiška (1994-2002) uviedol viacero nepresných informácií. Tvrdil napríklad, že uplatnenie študentov z trencianskych vysokých škôl je „prakticky nulové“, avšak tieto školy sa nenachádzajú na posledných prieckach vysokých škôl s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priecke v hodnotení podla nezamestnanosti absolventov meranej po roku od skoncenia školy. Žiška tiež tvrdil, že v roku 2002 bol jediným primátorom na Slovensku, ktorý odovzdával mesto s prebytkovým rozpoctom, v skutocnosti bolo však takýchto miest viacero.

Bírošová sa snažila najmä v prvej polovici diskusie využit svoj cas na zosumarizovanie informácií o financnom hospodárení mesta. Nesprávne však uviedla sumu, ktorú minulo mesto v poslednom volebnom období na právne služby. Navyše sa snažila navodit dojem, že údaje, o ktorých hovorí sú pred obyvatelmi mesta utajované a ona ich odkrýva verejnosti. Hovorila tak napríklad o výške získaných penazí z odpredaja mestského majetku, ktoré údajne nedokázala získat. Citované císla sú však pomerne prehladne zverejnené na webovej stránke mesta.