Lisabonská zmluva umožňuje národnému parlamentu vyjadriť sa k EÚ legislatíve. Slovenský parlament to využil len raz.

Hoci je pravda, že Lisabonská zmluva garantuje národným parlamentom možnosť vyjadriť sa k legislatíve Európskej únie (EÚ), NR SR túto možnosť využila štyrikrát, nie raz. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008.

Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k Lisabonskej zmluve. V článku 6 Protokolu 2 sa skutočne zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje podpredseda Smeru-SD: "Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami." 

I keď všeobecná interpretácia tejto právomoci národných parlamentov a teda aj NR SR v podaní V. Maňku je správna, inak je tomu pri uvedení počtu prípadov, kedy slovenský parlament túto možnosť využil. Podľa databázy odôvodnených stanovísk (reasoned opinion) totiž išlo o štyri prípady a nie iba jeden.V tabuľke, ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament sa uvádza počet troch "reasoned opinion" slovenského parlamentu. Ani v jednom prípade číslo nezodpovedá tomu, ktoré hovorí Vladimír Maňka.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Café Európa: Preco íst volit do EP?

Na diskusii Café Európa sa 13. mája stretli štyria horúci kandidáti na posty europoslancov. Štefanec (SDKÚ-DS) obstál v našom hodnotení bez prešlapu, avšak v porovnaní s ostatnými diskutujúcimi sme u neho zaznamenali omnoho menej faktických tvrdení, a tie sa navyše len okrajovo dotýkali problematiky EÚ. Oravec (SaS) si pri dvojnásobnom pocte výrokov pripísal jeden nepravdivý výrok. Jozef Viskupic (OLaNO) mal ešte viac faktických výrokov, avšak nazbieral aj viac omylov. Dlhorocný europoslanec Vladimír Manka (Smer-SD), chyboval až vo šiestich výrokoch.