Ale dnes už naozaj máme (myslí Európsky parlament, pozn.) reálne možnosť napríklad aj o rozpočte a o ďalších veciach povedať svoje slovo a zablokovať. … Prvá vec kde bolo využité toto právo, to bolo práve v decembri 2009, keď bola debata o dohode SWIFT … a debatovali sme o predĺžení tejto spolupráce so Spojenými štátmi na výmene údajov. A keď EP zistil, že Komisia vyjednala veľmi zle podmienky s USA, kde napríklad dĺžka pokial si oni mohli nechávať údaje bola nepomerne vyššia oproti tomu, čo EÚ mohla, tým že my sme museli všetky údaje povinne dávať USA a od nich sme ich získavali iba na špeciálne požiadanie s odôvodnením, čo boli naozaj nevýhodné podmienky, ktoré nevyjadrovali partnerstvo. EP naozaj prvý krát naozaj využil túto možnosť zablokovať … hlasoval proti tejto dohode SWIFT, a tým pádom to bolo celé zablokované.

Európsky parlament (ďalej len EP) má významné právomoci vo veciach schvaľovania rozpočtu,
spolupracuje s Radou a Komisiou. Tieto právomoci sú ustanovené v článkoch
310-315 Zmluvy o fungovaní EÚ (hovorovo známej ako Lisabonská zmluva,
ďalej ZFEÚ). Podľa článku 314 nemôže návrh rozpočtu priamo „zablokovať“, avšak
môže ho zásadne meniť a prejednávať s Radou a Komisiou. V prípade
legislatívnych aktov je postup veľmi podobný (čl. 288-294).

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Na
prelome rokov 2009 a 2010 EP skutočne odmietol pôvodný
návrh dohody SWIFT, ktorou malo byť legislatívne ustanovené zhromažďovanie
telekomunikačných dát a výmena týchto dát s USA ako prostriedok
ochrany voči teroristickým hrozbám. Pôvodný návrh dohody predložený Komisiou v novembri
2009 však podľa názoru EP obsahoval ustanovenia, ktoré neboli v súlade s pravidlami pre zber
dát v EÚ, a takisto zvýhodňovali USA.
Na základe týchto skutočností, EP inicioval voči pôvodnému
návrhu zmeny – zmeny, ktoré spomína Katarína Neveďalová boli ustanovené v článku
6
. Získané dáta mohli byť po novom uchované iba na dobu špecifických
procedúr alebo vyšetrovania, pre ktoré boli využívané. Americká strana sa
zaviazala každoročne všetky ostatné dáta, ktoré neboli individualizované pre
protiteroristické účely, vymazať. Tento návrh následne EP v júli 2010 schválil a revidovaná dohoda SWIFT vstúpila do platnosti 1.
augusta 2010.

Na základe vyššie uvedeného hodnotíme výrok K. Neveďalovej ako pravdivý.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Morálne hodnoty v EÚ – A. Záborská a K. Nevedalová

Poslankyne Európskeho parlamentu Anna Záborská a Katarína Nevedalová diskutovali na pôde Café Európa o tom, ci môže EÚ zasahovat do morálnych hodnôt spolocnosti, resp., ci by si nemali legislatívu v tejto oblasti upravovat výlucne clenské štáty. Napriek tomu, že sa diskutovalo o otázkach hodnôt a morálky, europoslankyne používali aj faktické tvrdenia. Hovorili napríklad o zmluvných základoch, o právomociach EP, o hlasovaniach v EP, ci o správach Estrela, Lunacek a Zuber, o ktorých sa v posledných mesiacoch verejne diskutovalo a boli medializované.

Pozitívne možno hodnotit snahu vecne diskutovat, o com svedcí množstvo faktických výrokov. Avšak ani Záborská ani Nevedalová sa nevyhli faktickým nepresnostiam a nesprávnej interpretácii. Nevedalová v dvoch prípadoch zavádzala a v jednom prípade uvádzala nepravdivý údaj. Tvrdila, že národné parlamenty majú možnost zablokovat legislatívny návrh Európskej komisie, tie však sami o sebe nedokážu zabránit, aby sa o danom návrhu dalej nerokovalo. Zavádzania sa tiež dopustila pri interpretácií správy Lunacek, ktorá podla nej nežiadala prijatie registrovaného partnerstva v clenských štátoch, v skutocnosti však Správa vyzývala, aby všetky formy manželstva, partnerstva a rodicovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte, boli uznané aj v ostatných clenských štátoch. To by v praxi znamenalo právne akceptovanie registrovaného partnerstva aj v štáte, ktorý právne takýto zväzok neumožnuje. Nepravdivo uvádzala aj údaj o rozvodovosti na Slovensku, ktorú navýšila o 7 percentuálnych bodov.

Záborská nesprávne tvrdila, že v case, ked predsedala Výboru pre práva žien a rodovú rovnost, bolo prijatých najviac správ v tomto výbore, pretože v súcasnom volebnom období už bolo prijatých viac správ v tomto Výbore. Nepresne tiež uvádzala ciele stratégie Európa 2020, ked síce správne uviedla plánovanú 75% mieru zamestnanosti, avšak nesprávne uviedla vekové rozmedzie obyvatelov, ktorých sa to týka.