Dnes už majú členské krajiny a národné parlamenty, ktoré môžu takisto ovplyvňovať legislatívu Európskeho parlamentu, ktoré môžu zablokovať dokonca prijatie nejakej legislatívy, tým že sa dohodnú, ale nie jeden parlament a nie jeden človek, musia sa dohodnúť ako výbor, musia podať námietku a keď sa ich nájde dostatočný počet na to, aby zablokovali, tak jednoducho môžu zablokovať aj národné parlamenty legislatívu EÚ to je práve vďaka Lisabonskej zmluve, ktorá platí od 1. decembra 2009

Je síce pravda, že právomoci národných parlamentov voči EÚ sa vďaka Lisabonskej zmluve posilnili, avšak tvrdenie, že môžu "zablokovať" prijatie nejakej legislatívy, považujeme za zavádzajúce, pretože samotné národné parlamenty môžu len "vrátiť" návrh naspäť Komisii, pričom tento návrh môže byť opäť v rovnakej podobe schválený Radou EÚ a Európskym parlamentom. Pod pojmom "zablokovanie" chápeme v podstate stiahnutie alebo odmietnutie návrhu.

Na základe Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov
v EÚ a Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality
(oba zahrnuté v Lisabonskej zmluve, str. 263 a 267) sa do istej miery zvýšili právomoci
národných parlamentov. Národné parlamenty členských krajín môžu na základe
týchto (okrem oblastí, kde má EÚ výlučnú právomoc) vysloviť parlamentnou
väčšinou nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pokiaľ nie je v súlade
s princípom subsidiarity. "Každý národný parlament môže Európskej komisii doručiť svoje odôvodnené stanovisko, že daný návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak takýto názor bude zastávať jedna tretina národných parlamentov, tak Európska komisia bude musieť návrh ešte raz posúdiť.Ak bude takýto názor zastávať jednoduchá väčšina hlasov národných parlamentov a Európska komisia bude chcieť svoj návrh aj naďalej udržať (nestiahne ho, ani nezmení) bude musieť vypracovať svoje odôvodnené stanovisko, ktoré bude postúpené Európskemu parlamentu a Rade EÚ. ... Následne Rada a Európsky parlament budú tiež posudzovať súlad návrhu so zásadou subsidiarity v prvom čítaní." (Citované z dokumentu MPSVR SR, str. 5-6)

Pri prvom pokuse o predloženie návrhu teda stačí nesúhlas tretiny národných parlamentov. V takomto prípade sa zvykne hovoriť o "žltej karte". Komisia môže návrh prepracovať alebo jednoducho len jasnejšie odôvodniť opodstatnenosť daného návrhu. Ak je návrh odmietnutý aj pri druhom pokuse, tentokrát však väčšinou národných parlamentov, zvykne sa hovoriť o "oranžovej karte". Či je možné v legislatívnom procese
pokračovať, by teda v konečnom dôsledku bolo na rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady a nie národných parlamentov. Tie môžu "prinútiť" Komisiu, prípadne Radu a Európsky parlament, aby návrh znovu preskúmali a vysvetlili dôvody na jeho prijatie, avšak samotné národné parlamenty nedokážu návrh "zablokovať" alebo stiahnuť.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Morálne hodnoty v EÚ – A. Záborská a K. Nevedalová

Poslankyne Európskeho parlamentu Anna Záborská a Katarína Nevedalová diskutovali na pôde Café Európa o tom, ci môže EÚ zasahovat do morálnych hodnôt spolocnosti, resp., ci by si nemali legislatívu v tejto oblasti upravovat výlucne clenské štáty. Napriek tomu, že sa diskutovalo o otázkach hodnôt a morálky, europoslankyne používali aj faktické tvrdenia. Hovorili napríklad o zmluvných základoch, o právomociach EP, o hlasovaniach v EP, ci o správach Estrela, Lunacek a Zuber, o ktorých sa v posledných mesiacoch verejne diskutovalo a boli medializované.

Pozitívne možno hodnotit snahu vecne diskutovat, o com svedcí množstvo faktických výrokov. Avšak ani Záborská ani Nevedalová sa nevyhli faktickým nepresnostiam a nesprávnej interpretácii. Nevedalová v dvoch prípadoch zavádzala a v jednom prípade uvádzala nepravdivý údaj. Tvrdila, že národné parlamenty majú možnost zablokovat legislatívny návrh Európskej komisie, tie však sami o sebe nedokážu zabránit, aby sa o danom návrhu dalej nerokovalo. Zavádzania sa tiež dopustila pri interpretácií správy Lunacek, ktorá podla nej nežiadala prijatie registrovaného partnerstva v clenských štátoch, v skutocnosti však Správa vyzývala, aby všetky formy manželstva, partnerstva a rodicovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte, boli uznané aj v ostatných clenských štátoch. To by v praxi znamenalo právne akceptovanie registrovaného partnerstva aj v štáte, ktorý právne takýto zväzok neumožnuje. Nepravdivo uvádzala aj údaj o rozvodovosti na Slovensku, ktorú navýšila o 7 percentuálnych bodov.

Záborská nesprávne tvrdila, že v case, ked predsedala Výboru pre práva žien a rodovú rovnost, bolo prijatých najviac správ v tomto výbore, pretože v súcasnom volebnom období už bolo prijatých viac správ v tomto Výbore. Nepresne tiež uvádzala ciele stratégie Európa 2020, ked síce správne uviedla plánovanú 75% mieru zamestnanosti, avšak nesprávne uviedla vekové rozmedzie obyvatelov, ktorých sa to týka.