Aj keď výroba a predaj automobilov v rámci európskeho trhu sa od začiatku krízy javí ako alarmujúca, chcem upozorniť na to, že Slovensko so svojimi 74 000 zamestnancami patrí k najdôležitejším centrám svetového automobilového priemyslu, ktorý vyrába najvyšší počet osobných automobilov na obyvateľa na svete (171 automobilov na 1 000 obyvateľov). Na Slovensku sa v roku 2012 vyrobilo viac ako 926 tisíc áut, čo predstavuje medziročný rast takmer o 45%.

Informácie, ktoré Monika Smolková uvádza, potvrdzuje Združenie automobilového priemyslu SR (ZAP).

Podľa TASR a SITA (uverejnené na sme.sk alebo itsp.sk), bolo na Slovensku v roku 2012 vyrobených 926 555 áut, čo predstavuje priemer 171 automobilov na 1000 obyvateľov. V porovnaní s rokom 2011 ide o nárast o 44,9%. V prepočte na 1000 obyvateľov medziročne stúpol o 52 kusov, keďže v roku 2011 to bolo v priemere 118 vozidiel na 1000 obyvateľov.. Priemer EU je 38 áut na 1000 obyvateľov.

Informáciu, že Slovensko je svetová jednotka v produkcií áut na jedného obyvateľa potvrdzuje správa ČTK (uverejnené na thedaily.sk):
Slovakia was the world’s number one in car production per head last year, with the Czech Republic ranking second in the chart measuring per capita car production in the world, Slovak daily Pravda said today.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu, cast 3.

Ako pokracovanie k všeobecnej analýze plenárnych vystúpení slovenských europoslancov, sme overili niektoré ich faktické výroky. Zaujímali nás len tie výroky, ktoré neboli výsledkom „rekapitulácie“ prerokovávaných dokumentov (návrh uznesenia, dôvodová správa a pod.). Analyzovali sme vystúpenia poslancov a poslankýn na plenárnych schôdzach v období september 2013 až 2014 (teda po poslednej letnej prestávke, pozn.).

Eduard Kukan tvrdil, že v Bangladéši nemá opozícia zastúpenie v Parlamente prvýkrát od roku 1991. Avšak podobná situácia, ked opozícia bojkotovala volby a nezískala tak žiadne kreslá v parlamente, nastala už v roku 1996. Podla Moniky Smolkovej v Európe v poslednom desatrocí klesali výdavky na infraštruktúru. Z dostupných zdrojov ale vyplýva, že z celkového hladiska neplatí takéto zovšeobecnenie a navyše vo viacerých európskych krajinách bol trend dokonca opacný ako tvrdí Smolková. Poslankyna tiež nesprávne interpretuje výsledky Eurobarometra. Namiesto citovania výsledkov z najaktuálnejšieho dostupného prieskumu z jari 2013, hovorí o prieskume z roku 2012, pricom nie je jasné, ktorý z dvoch prieskumov (jar/jesen) má na mysli. V obidvoch prípadoch však jej tvrdenie nie je v súlade s výsledkami.

Výroky Jaroslava Pašku sme už v minulosti overovali samostatne. V prípade Kataríny Nevedalovej sme nenašli ani jedno faktické tvrdenie, ktoré by sme mohli oznacit ako „originálne“.