Na základe výsledkov prieskumu Európskeho parlamentu Eurobarometer 2012 nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu a mier medzi členskými štátmi ako najpozitívnejšie dôsledky členstva v Únii. Počet obyvateľov EÚ, ktorí podľa tohto prieskumu cítia spolupatričnosť s EÚ v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne narástol …

Monika Smolková odkazuje na údaje získané v Eurobarometeri 2012, každoročne sa však robia dva prieskumy, na jar a na jeseň, a preto nie je jasné, na ktorý sa poslankyňa odvoláva. Avšak ani v jednom z týchto prípadov nie sú informácie, ktoré M. Smolková uvádza, správne.
V nasledujúcej tabuľke je porovnanie spomínaných oblastí v Eurobarometri jeseň 2012, jar 2012 a jeseň 2011. Položená otázka znela: "Ktorý z nasledujúcich považujete za najpozitívnejší výsledok EÚ? Za prvé? A potom?" (Respondenti mohli označiť viacero odpovedí, pozn.)
Sloboda pohybu ľudí, tovarov
a služieb v rámci EÚ
Mier medzi členskými štátmi EÚ
jeseň 2012 52% 50%
jar 2012 51% 53%
jeseň 2011 57% 57%

ZDROJ: Eurobarometer 78 - jeseň 2012 (str. 10) a 

            Eurobarometer 77 - jar 2012 (str. 13 a 14)
V prípade, že K. Smolková odkazuje na "jeseň 2012", je síce pravda, že nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie, avšak nie je pravda, že mier medzi členskými štátmi označila za najpozitívnejší výsledok tiež nadpolovičná väčšina respondentov. Bola to totiž presná polovica. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím minimálne (o 1 percentuálny bod) narástlo množstvo respondentov, ktorí označili za najpozitívnejší výsledok EÚ slobodu pohybu. V prípade mieru medzi členskými štátmi však nastal pokles o 3 p.b.
V prípade, že K. Smolková odkazuje na "jar 2012", je síce pravda, že aj slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb aj mier  medzi členskými štátmi vníma nadpolovičná väčšina Európanov ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie. Avšak porovnaní s predchádzajúcim obdobím označilo tieto možnosti menej respondentov, čo je v protiklade s tvrdením K. Smolkovej.
Na záver je treba dodať, že v čase výroku M. Smolkovej (november 2013) bol už dávno k dispozícií Eurobarometer 79 z jari 2013. Ak by M. Smolková citovala najaktuálnejšie údaje, bolo by pravdou, že obidve spomínané odpovede boli označené nadpolovičnou väčšinou respondentov a v oboch prípadoch došlo k nárastu oproti poslednému prieskumu.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu, cast 3.

Ako pokracovanie k všeobecnej analýze plenárnych vystúpení slovenských europoslancov, sme overili niektoré ich faktické výroky. Zaujímali nás len tie výroky, ktoré neboli výsledkom „rekapitulácie“ prerokovávaných dokumentov (návrh uznesenia, dôvodová správa a pod.). Analyzovali sme vystúpenia poslancov a poslankýn na plenárnych schôdzach v období september 2013 až 2014 (teda po poslednej letnej prestávke, pozn.).

Eduard Kukan tvrdil, že v Bangladéši nemá opozícia zastúpenie v Parlamente prvýkrát od roku 1991. Avšak podobná situácia, ked opozícia bojkotovala volby a nezískala tak žiadne kreslá v parlamente, nastala už v roku 1996. Podla Moniky Smolkovej v Európe v poslednom desatrocí klesali výdavky na infraštruktúru. Z dostupných zdrojov ale vyplýva, že z celkového hladiska neplatí takéto zovšeobecnenie a navyše vo viacerých európskych krajinách bol trend dokonca opacný ako tvrdí Smolková. Poslankyna tiež nesprávne interpretuje výsledky Eurobarometra. Namiesto citovania výsledkov z najaktuálnejšieho dostupného prieskumu z jari 2013, hovorí o prieskume z roku 2012, pricom nie je jasné, ktorý z dvoch prieskumov (jar/jesen) má na mysli. V obidvoch prípadoch však jej tvrdenie nie je v súlade s výsledkami.

Výroky Jaroslava Pašku sme už v minulosti overovali samostatne. V prípade Kataríny Nevedalovej sme nenašli ani jedno faktické tvrdenie, ktoré by sme mohli oznacit ako „originálne“.