Aj napriek tomu, že v posledných desiatich rokoch mali výdavky na infraštruktúru v Európe klesajúci trend …

Na základe dostupných zdrojov hodnotíme výrok Moniky Smolkovej ako nepravdivý. Nemožno totiž tvrdiť, že výdavky v Európe na infraštruktúru mali v posledných desiatich rokoch klesajúci trend, pretože pokles zaznamenalo len niekoľko krajín, zatiaľ čo v iných krajinách výdavky rástli alebo stagnovali. Navyše údaje za roky 1995 až 2008 ukazujú, že celkovo v krajinách EÚ (resp. EEA, pozn.) výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP a aj v absolútnych hodnotách.
K overeniu výroku sme sa dopracovali prostredníctvom vlastného prieskumu dát v súboroch OECD a použitím informácií zo správy Európskej environmentálnej agentúry, ktorá hodnotila dlhoročný vývoj výdavkov na infraštruktúru na prípade 20 členských krajín EEA (EEA = 28 krajín EÚ + Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pozn.) + Švajčiarsko. Túto vzorku krajín považujeme za dostatočne reprezentatívnu, aby sme na základe nej mohli zovšeobecňovať. Nebolo možné vykonať celoplošnú komparáciu výdavkov, nakoľko dáta nie sú kompletné a pre niektoré roky zo sledovaného obdobia sú len s prázdnymi, prípadne odhadnutými hodnotami. Metodologickým problémom je dostupnosť najaktuálnejších dát - zatiaľ sú zverejnené len po rok 2011, avšak myslíme si, že i tieto dáta nám poskytujú dostatočne kvalitné východisko pre hodnotenie dlhoročného trendu a čiastočne i toho aktuálneho.
S odkazom na vyššie uvedenú správu prikladáme nasledovné grafy, z ktorých možno vidieť, že v 20 krajinách EEA výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP, a tiež v absolútnych hodnotách (sledované obdobie 1995 až 2008).

ZDROJ: Európska environmentálna agentúra

Nárast výdavkov v absolútnych hodnotách ilustruje aj nasledujúci graf:
Na doplnenie aktuálnejších údajov sme spracovali tabuľku (.xslx verzia), v ktorej sú uvedené konkrétne štáty EEA + Švajčiarsko a ich výdavky na infraštruktúru v rozmedzí rokov 2008 až 2011 (prostredníctvom najnovších dostupných dát OECD). Z tejto tabuľky je vidieť, že vývoj výdavkov v jednotlivých krajinách nie je jednotný - v časti krajín výdavky stagnujú, v iných rastú alebo klesajú:
Pokles výdavkov GB, ES, SLO, IT, IS, HU, CZ, HR, AT
Rast výdavkov CH, SE, ROM, PL, NO, NL, LUX, EE, DK, BG
Stagnácia SK, LT, DE, FR, FIN

Výrok bol spomenutý v

Iné

Vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu, cast 3.

Ako pokracovanie k všeobecnej analýze plenárnych vystúpení slovenských europoslancov, sme overili niektoré ich faktické výroky. Zaujímali nás len tie výroky, ktoré neboli výsledkom „rekapitulácie“ prerokovávaných dokumentov (návrh uznesenia, dôvodová správa a pod.). Analyzovali sme vystúpenia poslancov a poslankýn na plenárnych schôdzach v období september 2013 až 2014 (teda po poslednej letnej prestávke, pozn.).

Eduard Kukan tvrdil, že v Bangladéši nemá opozícia zastúpenie v Parlamente prvýkrát od roku 1991. Avšak podobná situácia, ked opozícia bojkotovala volby a nezískala tak žiadne kreslá v parlamente, nastala už v roku 1996. Podla Moniky Smolkovej v Európe v poslednom desatrocí klesali výdavky na infraštruktúru. Z dostupných zdrojov ale vyplýva, že z celkového hladiska neplatí takéto zovšeobecnenie a navyše vo viacerých európskych krajinách bol trend dokonca opacný ako tvrdí Smolková. Poslankyna tiež nesprávne interpretuje výsledky Eurobarometra. Namiesto citovania výsledkov z najaktuálnejšieho dostupného prieskumu z jari 2013, hovorí o prieskume z roku 2012, pricom nie je jasné, ktorý z dvoch prieskumov (jar/jesen) má na mysli. V obidvoch prípadoch však jej tvrdenie nie je v súlade s výsledkami.

Výroky Jaroslava Pašku sme už v minulosti overovali samostatne. V prípade Kataríny Nevedalovej sme nenašli ani jedno faktické tvrdenie, ktoré by sme mohli oznacit ako „originálne“.