… čo sa týka čitateľskej gramotnosti a to nielenže číta celá škola a podobne a rôzne takéto formy, ale navrhli sme viaceré v rámci spolupráci so ZMOS-om, aby obecné knižnice sa zlúčili so školskými a aby boli v školách, aby aj tí rodičia chodili do tých knižníc. A vidím to konkrétne napríklad na základnej škole Župkov, vidím to teraz konkrétne v Petržalke, kde dali pobočku miestnej knižnice priamo do školy, tam chodia rodičia, vidím to teraz v Eurovey, kde si požičiavajú knihy a chodia tam deti, rodičia, čítajú.

Počas ministrovania Dušana Čaploviča nedošlo k úpravám právneho stavu zlučovania školských a obecných knižníc, ktorý boli upravené ešte počas druhej Dzurindovej vlády. Pravdou však je, že počas tejto vlády prebiehali rôzne projekty na podporu a rozvoj knižníc. Rovnako dochádza k zlučovaniu knižníc, čoho príkladom sú ZŠ v Petržalke. 

Nie všetky informácie z výčtu, ktorý spomína minister sa nám podarilo overiť, avšak celkový zmysel dohľadaných zdrojov sa zlučuje s tým, čo tvrdí minister, a jeho výrok preto označujeme ako pravdivý.

Zlučovanie školských a obecných knižníc bolo po prvýkrát upravované usmernením Ministerstva kultúry č. MK-1790/2004 o zlučovaní školských a obecných knižníc, v čase pôsobení Martina Fronca z KDH. Ďalšia smernica potom prišla v apríli roku 2006, teda v čase, kedy bol ministrom László Szigeti z SMK. Počas pôsobenia ministra Čaploviča počas prvej Ficovej vlády žiadna smernica zlučovanie knižníc nemenila. V roku 2006 však Ministerstvo školstva SR vyhlásilo po prvý raz grantový program Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc, ktorý bol určený zriaďovateľom základných a stredných škôl. V rokoch 2006-2009 predložilo projekty 1 209 zriaďovateľov, z toho 469 školských knižníc bolo podporených čiastkou 46 miliónov SK.

V prípade ZŠ v Župkove sa nám nepodarilo zistiť nič o tom, že by bola knižnica zlúčená s obecnou knižnicou. Pravdou je, že v obci funguje obecná knižnica, avšak o žiadnej knižnici sme v škole nenašli zmienku, rovnako sme nezistili nič o tom, že by bola obecná knižnica zlúčená so školskou.

V prípade bratislavských aktivít, sa minister nemýlil. V Petržalke, v priestoroch ZŠ Dudova, bola skutočne začiatkom septembra 2013 otvorená pobočka Miestnej knižnice Petržalka. Nejedná sa o prvú takúto pobočku v petržalskej škole:

"...bude to druhá pobočka miestnej knižnice nachádzajúca sa v priestoroch základnej školy. Jedna je už v základnej škole na Prokofievovej ulici."

V prípade bratislavského nákupného centra minister Čaplovič zrejme hovorí o aktivitách občianskeho združenia Domov použitých kníh. Toto združenie počas druhého októbrového týždňa umiestnilo v Eurovey knižné regály, z ktorých si mohli ľudia za dobrovoľný príspevok zobrať knihy.

Minister spomína aj projekt "Číta celá škola", ktorý prebehol na rôznych školách, viď napr tu, tu, alebo tu. Informácie o podobnom projekte Číta celá rodina napríklad prebiehala s finančnou podporou štátneho rozpočtu.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Slovenské školstvo

Nedelná relácia O 5 minút 12 mala špeciálny formát, kedže sa v nej stretli štyria ministri školstva – D. Caplovic, E. Jurzyca, J. Mikolaj a M. Fronc. Súcasný a traja bývalí ministri dostali možnost hodnotit slovenské školstvo po tom, ako boli zverejnené výsledky medzinárodného testovania PISA 2012, v ktorom dosiahli slovenskí žiaci pomerne slabé výsledky. V diskusii zaznelo niekolko faktických nepresností, pricom väcšinu z nich zaznamenal Ján Mikolaj, minister školstva v období 2006 až 2010.

J. Mikolaj nesprávne tvrdil, že volitelné predmety predstavujú 30% z celkovo vyucovaných predmetov na základných a stredných školách. Okrem toho však až v troch prípadoch nesprávne interpretoval aktuálne výsledky štúdie PISA 2012. Nesprávne spocítal rozdiel bodov, o ktorý predbehli Poliaci Slovensko v matematickej gramotnosti a prehánal, ked tvrdil, že Poliaci predbehli Fínsko. To však dosiahlo viac bodov ako Polsko vo všetkých troch oblastiach. Mikolaj uvádzal, že Slovensko sa v testovaní PISA v rokoch 2000 až 2009 držalo na priemere, avšak Slovensko bolo prvýkrát testované až v roku 2003 a vo väcšine prípadov bolo pod priemerom OECD. Napokon exminister zavádzal pri porovnaní Švédska so Slovenskom. Podla neho Švédsko dopadlo ovela horšie ako my, no v skutocnosti dosiahli Švédi celkovo o 30 bodov viac a len v oblasti matematickej gramotnosti zaostali za nami o dva body.

M. Fronc tiež nesprávne vysvetloval výsledky testovania PISA, ked tvrdil, že Slovensko najlepšie obstálo v roku 2003. Celkovo najviac bodov sme totiž dosiahli v roku 2009.

V nedelnej diskusii sa ministri viackrát venovali problémom slovenských žiakov v súvislosti s klesajúcou citatelskou gramotnostou. Je však na zamyslenie, ako chceme od našich žiakov, aby lepšie rozumeli precítanému textu, ked niektorí ministri školstva majú sami problém interpretovat výsledky medzinárodného testovania.