Pretože dokonca v Kórey, kde dosahujú najlepšie výsledky, v Južnej Kórey, deti sú menej spokojné so životom v škole ako sú na Slovensku. Čiže toto sú výsledky PISA, ktoré tiež treba zohľadniť a na ne takisto reagovať.

Podľa PISA 2012 (str. 21) sa Južná Kórea umiestnila na 5. mieste, podľa  PISA 2009 to bolo druhé miesto hneď za čínskym Šanghajom a pred Fínskom. Dá sa teda súhlasiť, že dosahujú najlepšie výsledky.

Podľa PISA 2012 na Slovensku 64 % detí súhlasí s tvrdením, že sú v škole šťastné. V Južnej Kórey je to 60 %. Ide o minimálny rozdiel, je však pravda, že v Južnej Kórey je menej detí spokojných so životom v škole. Výrok preto označujeme za pravdivý.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Slovenské školstvo

Nedelná relácia O 5 minút 12 mala špeciálny formát, kedže sa v nej stretli štyria ministri školstva – D. Caplovic, E. Jurzyca, J. Mikolaj a M. Fronc. Súcasný a traja bývalí ministri dostali možnost hodnotit slovenské školstvo po tom, ako boli zverejnené výsledky medzinárodného testovania PISA 2012, v ktorom dosiahli slovenskí žiaci pomerne slabé výsledky. V diskusii zaznelo niekolko faktických nepresností, pricom väcšinu z nich zaznamenal Ján Mikolaj, minister školstva v období 2006 až 2010.

J. Mikolaj nesprávne tvrdil, že volitelné predmety predstavujú 30% z celkovo vyucovaných predmetov na základných a stredných školách. Okrem toho však až v troch prípadoch nesprávne interpretoval aktuálne výsledky štúdie PISA 2012. Nesprávne spocítal rozdiel bodov, o ktorý predbehli Poliaci Slovensko v matematickej gramotnosti a prehánal, ked tvrdil, že Poliaci predbehli Fínsko. To však dosiahlo viac bodov ako Polsko vo všetkých troch oblastiach. Mikolaj uvádzal, že Slovensko sa v testovaní PISA v rokoch 2000 až 2009 držalo na priemere, avšak Slovensko bolo prvýkrát testované až v roku 2003 a vo väcšine prípadov bolo pod priemerom OECD. Napokon exminister zavádzal pri porovnaní Švédska so Slovenskom. Podla neho Švédsko dopadlo ovela horšie ako my, no v skutocnosti dosiahli Švédi celkovo o 30 bodov viac a len v oblasti matematickej gramotnosti zaostali za nami o dva body.

M. Fronc tiež nesprávne vysvetloval výsledky testovania PISA, ked tvrdil, že Slovensko najlepšie obstálo v roku 2003. Celkovo najviac bodov sme totiž dosiahli v roku 2009.

V nedelnej diskusii sa ministri viackrát venovali problémom slovenských žiakov v súvislosti s klesajúcou citatelskou gramotnostou. Je však na zamyslenie, ako chceme od našich žiakov, aby lepšie rozumeli precítanému textu, ked niektorí ministri školstva majú sami problém interpretovat výsledky medzinárodného testovania.