Samozrejme, že ten náš kraj (PSK, pozn.) je v podstate alebo patrí medzi tie chudobnejšie kraje

Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa 25. októbra 2013.

PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: 

"Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ."

Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: 

"Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom. Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer."

V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. 

Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. 

Výrok bol spomenutý v

V politike, Peter Bielik

Novozvolení župani a súboj o BSK

V nedelnej relácii V politike sa pozornost venovala predovšetkým hodnoteniu výsledkov prvého kola sobotnajších volieb do VÚC. Pocas vysielania dostali priestor kandidáti na predsedov samosprávnych krajov, ktorí boli zvolení už v prvom kole: Juraj Blanár, Jaroslav Baška a Peter Chudík (cez telemost) a Pavol Frešo, ktorý postúpil do druhého kola volieb v Bratislavskom samosprávnom kraji.

Napriek tomu, že hostia sa väcšinu casu venovali len rekapitulácií výsledkov, dopustili sa aj niekolko nepresností. Juraj Blanár (SMER-SD, opätovne zvolený predseda ŽSK) reagoval na stav rozpoctového provizória, ktoré pretrváva v TSK, s tým, že ŽSK zatial takýto problém nemal. V ŽSK však tiež zaciatkom roka 2009 nebol schválený rozpocet, a preto niekolko týždnov kraj fungoval v režime rozpoctového provizória.

Jaroslav Baška (SMER-SD, novozvolený predseda TSK v prvom kole) tvrdil, že 25 poslancov v Zastupitelstve TSK mu nebude stacit na schválenie rozpoctu, co však nie je pravda, pretože na prijatie uznesenia o schválení rozpoctu je potrebná iba jednoduchá väcšina. V TSK je celkovo 45 poslancov, strana SMER-SD má teda s 25 poslancami pohodlnú väcšinu.

Pavol Frešo (SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS, SMK, OKS, SZ) nesprávne uvádza, že v BSK bola tento rok rekordná úcast na volbách do VÚC. V roku 2001 bola totiž úcast ešte vyššia.

V prípade Petra Chudíka (SMER-SD, opätovne zvolený predseda PSK) sme zaevidovali dve pravdivé tvrdenia.