Sú krajiny, ktoré majú ďaleko horšie čerpanie (eurofondov, pozn.)…

Slovensko je v čerpaní eurofondov piatou najhoršou krajinou s čerpaním na úrovni 34,7 %. Medzi najhoršie kvarteto členských krajín patria: Rumunsko (14,7%), Bulharsko (26,7%), Malta (29,8%) a Česká republika (29,9%).
"Podľa údajov z januára 2013 si najlepšie v období 2007 - 2013 počínalo Írsko, ktoré zaznamenalo úroveň 60,1 %. Päťdesiatpercentnú hranicu čerpania eurofondov zaznamenalo deväť krajín - Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko. Priemer EÚ pri čerpaní eurofondov zaznamenal úroveň 42,4 % z vyčlenenej sumy 347 miliárd eur," uvádza portál euractiv.sk.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Dialóg Európa

Projekt Demagog sa v uplynulých dnoch zameral na overenie verejnej diskusie "Dialóg Európa" v Košiciach, ktorej sa zúcastnili slovenský eurokomisár Maroš Šefcovic a predseda parlamentu Pavol Paška (ktorý nahradil na poslednú chvílu premiéra Roberta Fica). Zmyslom debaty bola podpora dialógu medzi Európskou úniou a jej obcanmi, coho súcastou je aj vysvetlovanie európskej problematiky, o ktorej možno mnohí obcania až tak vela nevedia. Naše overenie však ukazuje na to, že politici v rámci tejto debaty niekolko krát fakticky zaváhali, pri com štatisticky väcší pocet nepresných údajov zaznamenal Maroš Šefcovic. Ten si napríklad pomýlil inštrumenty európskeho práva - nariadenie a smernicu, ked anglickú "directive" preložil nesprávne ako nariadenie, pri com správne sa jedná o smernicu. Okrem toho niekolko krát zaváhal pri citovaní toho, ako sa menili životné úrovne obcanov SR a CR po vstupe do EÚ. Nesprávne tvrdil aj to, že sme na tom v životnej úrovni lepšie ako Portugalsko, podla údajov Eurostatu sme na tom zhodne. Na druhej strane Pavol Paška si nesprávne myslí, že podpora EÚ na Slovensku je najvyššia spomedzi clenských krajín, podla údajov Eurobarometru sme však v podpore EÚ priemerní. Okrem toho Pavol Paška nesprávne uvádzal údaje o vlastnom pôsobebení v parlamente, ked tvrdil, že sa zahranicnou politikou zaoberal už od svojho vstupu do parlamentu, kým v skutocnosti tomu tak bolo až o nieco neskôr. Záverom možno konštatovat, že kým podobné debaty sú urcite vítané, politici by si mali dat záležat na faktickej správnosti svojich údajov, ked chcú obcanom vysvetlovat európske skutocnosti. Najmä zvýšený pocet nepresností u eurokomisára je problematický.