Dlhodobo v prieskumoch sa Európsky parlament objavuje na špičke dôveryhodnosti inštitúcií u Slovákov.

Údaje Eurostatu potvrdzujú, že v poslednom období z európskych inštitúcií Slováci skutočne najviac veria Európskemu parlamentu Hodnoty sú prezentované v nasledujúcom grafe. Hodnoty v grafe predstavujú percentuálnu hodnotu respondentov s dôverou k inštitúciám EU. 

V prípade dôvery v domáce ústavné inštitúcie, Slovenský štatistický úrad podobné prieskumy ako Eurostat nevykonávajú. V roku 2011 bol Inštitútom pre verejné otázky IVO.pdf vytvorený výskum  Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a sudcov. Dáta zozbierala agentúra Focus, kde najdôveryhodnejšiou inštitúciou bol prezident so 65% dôvery. K ostatným slvoenských vládnym inštitúciam prevládala nedôvera. žiadne iné dáta nie sú k dispozícií.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Dialóg Európa

Projekt Demagog sa v uplynulých dnoch zameral na overenie verejnej diskusie "Dialóg Európa" v Košiciach, ktorej sa zúcastnili slovenský eurokomisár Maroš Šefcovic a predseda parlamentu Pavol Paška (ktorý nahradil na poslednú chvílu premiéra Roberta Fica). Zmyslom debaty bola podpora dialógu medzi Európskou úniou a jej obcanmi, coho súcastou je aj vysvetlovanie európskej problematiky, o ktorej možno mnohí obcania až tak vela nevedia. Naše overenie však ukazuje na to, že politici v rámci tejto debaty niekolko krát fakticky zaváhali, pri com štatisticky väcší pocet nepresných údajov zaznamenal Maroš Šefcovic. Ten si napríklad pomýlil inštrumenty európskeho práva - nariadenie a smernicu, ked anglickú "directive" preložil nesprávne ako nariadenie, pri com správne sa jedná o smernicu. Okrem toho niekolko krát zaváhal pri citovaní toho, ako sa menili životné úrovne obcanov SR a CR po vstupe do EÚ. Nesprávne tvrdil aj to, že sme na tom v životnej úrovni lepšie ako Portugalsko, podla údajov Eurostatu sme na tom zhodne. Na druhej strane Pavol Paška si nesprávne myslí, že podpora EÚ na Slovensku je najvyššia spomedzi clenských krajín, podla údajov Eurobarometru sme však v podpore EÚ priemerní. Okrem toho Pavol Paška nesprávne uvádzal údaje o vlastnom pôsobebení v parlamente, ked tvrdil, že sa zahranicnou politikou zaoberal už od svojho vstupu do parlamentu, kým v skutocnosti tomu tak bolo až o nieco neskôr. Záverom možno konštatovat, že kým podobné debaty sú urcite vítané, politici by si mali dat záležat na faktickej správnosti svojich údajov, ked chcú obcanom vysvetlovat európske skutocnosti. Najmä zvýšený pocet nepresností u eurokomisára je problematický.