Zadlženosť, alebo zadlženosť domácností je možné charakterizovať rôznymi ukazovateľmi, Kollár vo svojom výroku neupresnil, ktorý použil. Porovnali sme dáta OECD, Európskej komisie a dáta zo štúdie firmy Allianz. Eurostat a Allianz tvrdenie Kollára nepotvrdili. Podľa metodiky OECD boli slovenské domácnosti najviac zadlžené zo všetkých domácností krajín V4 v roku 2013, a nie v roku 2014 ako on tvrdí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (angl. skr. OECD) na svojej webstránke tvrdí, že dlh domácností zahŕňa najmä pôžičky a úvery, obzvlášť však hypotéky, ktoré si domácnosti vzali na kúpu svojej nehnuteľnosti. Naopak, nezahŕňa napríklad akcie či finančné deriváty. Podľa štatistiky OECD, ktorá posudzuje a porovnáva dlh domácností svojich členských krajín, dosahovalo zadĺženie slovenských domácností v roku 2014 64 % z čistého disponibilného príjmu týchto domácností. V porovnaní s krajinami V4 malo viac zadĺžené domácnosti v spomínanom roku už len Česko so 67 % dlhom v pomere k čistému disponibilnému príjmu domácností. Zadlženosť domácností v Maďarsku bola na úrovni 57 %, v Poľsku 62 %. Podľa tejto štatistiky mala SR najmenej zadĺžené domácnosti z krajín V4 naposledy v roku 2011, keď ich zadĺženosť dosahovala 59 % z čistého príjmu domácností. Po Slovensku nasledovalo Poľsko so zadlženosťou 60 %, Maďarsko 61 % a Česko so zadlženosťou 68 % z čistých príjmov. Podľa tohto ukazovateľa tak pred štyrmi rokmi boli naposledy najmenej zadlžené slovenské domácnosti.

Štatistiku na základe podobného ukazovateľa ponúka aj Eurostat, ale metodika je v porovnaní s údajmi OECD mierne odlišná, keďže sa berie pomer dlhu k celkovým príjmom. Najnovšie údaje pochádzajú z roku 2015, vtedy bol pomer dlhu k príjmov domácností na Slovensku na úrovni 57,55 %, Česi boli na tom úplne rovnako. V Poľsku bol pomer 60,61 % a v Maďarsku 39,39 %. V roku 2014 bola najväčšia zadlženosť opäť v Poľsku s pomerom 58,06 %. Druhé bolo Česko s pomerom 55,92 %, tretie Slovensko s pomerom 53,64 % a najmenšia zadlženosť bola v Maďarsku s pomerom 45,48 %. Podobné bolo poradie aj v roku 2013, slovenské domácnosti boli tretie najviac zadlžené po domácnostiach v Česku a Poľsku. Pomer záväzkov a príjmov bol vtedy na Slovensku na úrovni 49,33 %. Poďla údajov Eurostat od roku 2007, slovenské domácnosti nikdy neboli tie najmenej zadlžené z regiónnu V4.

28. septembra 2017 vyšiel článok na SME.sk, ktorý informoval o analýze spoločnosti Allianz s názvom "Global Wealth Report" (.pdf). V štúdii sa uvádza, že priemerná úspora občana Slovenska je na úrovni 6 150 eur, v tom nás predbehli všetky krajiny V4 (Poľsko 7 070 eur, Maďarsko 12 220 eur a Česko 12 630 eur). Z dát vyplýva aj to, že dlh na občana je v roku 2016 v priemere na úrovni 6 160 eur, a tak presahuje aj priemernú úsporu. Takáto výška dlhu je najvyššou medzi krajinami V4, v Poľsku je priemerná výška dlhu 4 130 eur, v Česku 5 650 eur a v Maďarsku 2 910 eur. Podľa ukazovateľa dlhu na jedného obyvateľa krajiny, Slovensko nikdy nebolo v sledovanom období (2010-2016) najmenej zadlžneou krajinou.

Kollár neupresnil, ktorý ukazovateľ zadlženosti myslí (zadlženosť na hlavu, pomer príjmov a záväzkov, podiel na HDP), ale dva z troch sledovaných analýz nepotvrdili jeho slová o najmenšej zadlženosti slovenských domácností, pritom tretí zdroj (OECD) je v súlade s jeho tvrdením pre rok 2013 a nie 2014.