DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Eduard Heger

Demokrati

Napríklad také porovnanie s Čechmi, ktorí nemajú tak sofistikovaný systém ako my, tak majú ten výber, ten výber DPH lepší..

Rozpocet na rok 2018 - 09.10.2017
Neoveriteľné

Niekoľko ukazovateľov o výbere daní potvrdzuje, že v Česku funguje systém výberu dane efektívnejšie. Porovnávanie sofistikovanosti daňových systémov je otázkou na právnikov a daňových špecialistov, je ale pravdou, že súčasná ministerka spravodlivosti Žitňanská posiela zákony do parlamentu, ktoré smerujú k transparentnejšiemu systému. Efekt týchto zákonov sa ešte nemohol prejaviť na dátach, ktoré sú momentálne k dispozícii. Výrok hodnotíme preto ako neoveriteľný.

Na porovnanie efektivity výberu daní na Slovensku a v Česku sme použili dva ukazovatele: podiel vybratých daní na HDP (daň z DPH a všetky daňové povinnosti) a veľkosť daňovej medzery. Posledné údaje Európskej komisie sú z roku 2015, vtedy bol pomer príjmov z daní k výške HDP na Slovensku 32,2 %, v Česku 34,2 %. Česká republika má lepšie výsledky aj pri porovnaní pomeru príjmov z daní z pridanej hodnoty k HDP. V Slovensku bol tento pomer na úrovni 6,9 %, kým v Česku 7,3 %.

K podobným výsledkom dospel aj OECD v reportoch o výberu daní v členských krajinách. Odhad pomeru príjmov z daní k HDP je v roku 2015 podľa OECD v Česku (.pdf)  33,5 %, na Slovensku (.pdf) 32,3 %. Česko tak predbehlo nás v rebríčku OECD krajín o tri miesta.

Ďalším ukazovateľom úspešnosti môže byť veľkosť daňovej medzery. Daňovou medzerou sa rozumie rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou. Nedá sa ale povedať, že daňová medzera znamená automaticky daňové úniky, ukazovateľ zahŕňa aj neúmyselne nepriznané daňové povinnosti. V tabuľke nižšie sú údaje Európskej komisie o daňovej medzere z najnovšej štúdie Study and Reports on the VAT-Gap in EU-28 Member States (.pdf). Metodika Komisie je mierne odlišná od metodiky Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR. V danej šúdii aj Komisia konštatovala, že daňová medzera na Slovensku je jedna z najväčších v rámci Únie.


Je pomerne náročné porovnávať legislatívu, ktorá sa týka daňového systému a opatreniam. Podľa programového vyhlásenia vlády Českej republiky (.pdf, s. 5) chcela vláda prijať opatrenia na zlepšenie efektivity výberu daní, medzi ktoré patrí digitalizácia správy daní, opatrenia smerujúce k efektívnej kontrole vykazovaných tržieb z maloobchodného predaja tovaru a služieb,rozšírenie pravidiel o prenesení daňovej povinnosti k DPH a komunikácia medzi orgánmi daňovej správy. Od roku 2015 platí aj v Česku zákon o zverejňovaní zmlúv. V roku 2016 bol schválený zákon o evidencii tržieb, ktorého primárnym cieľom je vyrovnanie pomerov v podnikateľskom prostredí, ale očakáva sa aj navýšenie príjmov štátu z daní z príjmov. 

Zverejňovanie zmlúv v centrálnom registri bolo schálené na Slovensku v roku 2010, opatrenie pripravila vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Žitňanská naďalej koncentruje na boj proti korupcii, daňovým podvodom a pre väčšiu transparentnosť. S týmto cieľom pripravila napríklad aj protischránkový zákon, ktorúý je účinný od februára 2017. Zákon stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register konečných užívateľov výhod je starším typom registra, ktorý bol do 31.1.2017 vedený Úradom pre verejné obstarávanie. Do registra konečných užívateľov výhod sa zapisovali najmä spoločníci alebo akcionári s určitým podielom na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, ako aj ďalšie osoby s významným vplyvom v spoločnostiach podieľajúcich sa na verejnom obstarávaní.


Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2017
success
error