Žiadatelia o azyl v Rakúsku boli tu (v Gabčíkove, pozn.) držaní, nikto o nich nevedel, museli poslúchať, lebo keby neposlúchali, nedostanú azyl v Rakúsku.

Gabčíkovský model vznikol na základe Memoranda o porozumení medzi Slovenskom a Rakúskom, ktoré bolo 21. júla 2015 podpísané vtedajším podpredsedom vlády a ministrom vnútra SR Robertom Kaliňákom a spolkovou ministerkou vnútra Rakúska Johannou Mikl–Leitner vo Viedni. Na základe dostupných informácií je možné konštatovať, že bol dobrým a funkčným modelom bilaterálnej spolupráce. Nie je však možné tvrdiť, že žiadatelia o azyl boli v Gabčíkove "držaní". Referendum usporiadané v Gabčíkove a mediálna pozornosť domácich a zahraničných spravodajcov zas vyvracajú tvrdenie, že o nich nikto nevedel. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci.
Na základe Memoranda malo byť v zariadení Slovenskej technickej univerzity v Gabčíkove ubytovaných 500 žiadateľov o azyl z Rakúska. Tí nemali právo na získanie azylu na Slovensku a po skončení azylovej procedúry sa mali vrátiť späť do Rakúska. Počas dvojročnej platnosti Memoranda využilo zariadenie v Gabčíkove dohromady 1 228 osôb. Všetky boli sýrskeho pôvodu a polovica z nich deti. Náklady na ubytovanie, stravu a upratovanie hradilo Slovensko a náklady na zdravotnú starostlivosť, strážnu službu, voľnočasové aktivity, výučbu pre deti, či vreckové kryla rakúska strana. Na chode zariadenia sa podieľali rakúski aj slovenskí sociálni pracovníci.

Platnosť Memoranda vypršala v júli 2017 a ministerstvo vnútra ho zatiaľ neplánuje predĺžiť. Jeho pôvodný účel, uvoľniť rakúske kapacitne preplnené azylové zariadenia, už totiž stratil na význame. Podľa Michaely Paulenovej z Tlačového odboru MV SR Rakúsko v súčasnosti "zvláda migračný tlak v rámci vlastných možností. V prípade, že by došlo k zhoršeniu situácie, Slovensko je pripravené túto možnosť Rakúsku opäť ponúknuť."
Dňa 2. augusta 2015, necelé dva týždne po podpise Memoranda, sa v Gabčíkove konalo referendum s jedinou otázkou: „Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity v obci Gabčíkovo?“ Zúčastnilo sa ho 2 587 (60,16%) zo 4 300 oprávnených voličov; 2 501 (96,67%) z nich odpovedalo "áno". Pre zriadenie tábora v obci hlasovalo len 86 osôb, a to aj napriek tomu, že v Gabčíkove už od roku 1994 funguje azylové zariadenie a obyvatelia obce s cudzincami zatiaľ nemali negatívne skúsenosti. Referendum bolo právne záväzné pre obecné zastupiteľstvo, nie však pre štát (MV SR). Prezident Andrej Kiska hlasovanie obyvateľov Gabčíkova označil za dôsledok predovšetkým zlyhania komunikácie zo strany osôb zodpovedných za riadenie štátu. "...neodsudzujme ale, prosím, ľudí, ktorí majú iba obavy z neznámeho. Veľakrát sú ich jedinou informáciou výroky - veľakrát výroky politikov - o utečencoch ako o utajených teroristoch." Tým prezident zrejme narážal priamo na Roberta Fica. Premiérov výrok, "medzi utečencami sú možno aj teroristi," medzi obyvateľmi obce silno rezonoval. Starosta Gabčíkova Iván Fenes sa zároveň sťažoval aj na nedostatok informácii o rakúsko-slovenskej dohode, a na neschopnosť vlády s obcou komunikovať. O referende a jeho výsledkoch informovali napríklad aj český iDnes.cz a rakúska ORF. Tieto informácie vyvracajú tvrdenie Roberta Fica, že o žiadateľoch o azyl "nikto nevedel".
Spolupráca medzi Rakúskom a Slovenskom bola politickými predstaviteľmi krajín hodnotená ako akt solidarity. Médiá pri informovaní o tejto záležitosti používali výrazy ako Slovensko "poskytlo" či "zabezpečilo" ubytovanie pre žiadateľov o azyl, resp. "prijalo" tieto osoby. Každý žiadateľ pred príchodom absolvoval prijímací pohovor a zdravotnú prehliadku v Rakúsku. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že utečenci boli v Gabčíkove "držaní". To, či by žiadatelia azyl skutočne nedostali, "keby neposlúchali", sa nám nepodarilo overiť.

Výrok bol spomenutý v

V politike, Norbert Dolinský

Fico v TA3

Premiér Robert Fico v relácii TA3 diskutoval sám, vyjadril sa k hospodárskym výsledkom Slovenska, budúcnosti v jadre EÚ ci ku koalicnej kríze.