DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Renáta Kaščáková

SaS

Prečo v celej veci mlčí aj vedenie Trenčianskeho samosprávneho kraja (...) Mlčky sa prizerá na to šialené zaobchádzanie so životným prostredím i ľuďmi v tomto kraji a ani len nepripomienkovalo konanie o vplyvoch na životné prostredie.

Trenciansky samosprávny kraj - 27.08.2017
Pravda

Tvrdenie Renáty Kaščákovej pochádza z blogu a týka sa dopadov rozširovania ťažby v 12. ťažobnom poli DP Nováky. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) nepripomienkoval návrh Hornonitrianskych baní Prievidza vo veci vplyvu na životné prostredie. Hoci o miere negatívnych dopadov na životné prostredie ide o spornú a nedoriešenú otázku, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Krajský koncept ochrany životného prostredia má v TSK na starosti Odbor investícií, životného prostredia a vnútornej prevádzky, konkrétne Oddelenie investícií, životného prostredia a územného plánovania. K jeho hlavným kompetenciám patrí vydávanie stanovísk k zámerom, podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie a stanovísk k operačným programom v rámci medzirezortného pripomienkovania.

Kaščáková naráža na povolenie ťažby  uhoľných zásob v 12. ťažobnom poli v ťažobnom úseku Nováky, dotknutými územiami sú pritom obce Nováky, Koš, Opatovce nad Nitrou (okres: Prievidza). TSK nemal vo veci vplyvu ťažby na životné prostredie pripomienky. V záverečnom stanovisku (.pdf, s. 19) je uvedená jediná pripomienka TSK a tá sa týka zásahov do krajinnej štruktúry v podobe prekládok vodných tokov Nitra a Handlovka, železničnej trate a iných sietí. TSK so zámerom súhlasí, problém vidí len v územnoplánovacej dokumentácii.

Zámer HBP o rozšírení ťažby  naopak ostro kritizovali Kúpele Bojnice a.s. spolu so Spoločenstvom vlastníkov súkromného lesa a pasienkov, ktoré sa obávajú ohrozenia a poškodenia liečivých termálnych prameňov. Bojnické kúpele sa v svojich pripomienkach k zámeru (.pdf, s. 20) odvolávajú na posudok znalca v oblasti životného prostredia, geológie, vodného a odpadového hospodárstva Doc. Ing. Michala Bartku, Csc., z roku 2011 a takisto na geologickú štúdiu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGUDŠ) o negatívnych dopadoch rozšírenia ťažby.  Na záver správy o rozhodnutí Ministerstvo vyvracia tvrdenie Bojnických kúpeľov o hrozbe pre termálnu pramene. Tvrdí, že žiaden z citovaných zdrojov, ani výsledky geologických, hydrogeologických či ložiskových prác nepotvrdili interpretáciu prieniku termálnych vôd do banských vôd ani do banských priestorov (.pdf, s. 38). 

Kúpele Bojnice, Spoločenstvo vlastníkov súkromného lesa a pasienkov so sídlom v Opatovciach nad Nitrou a jeden obyvateľ podali proti rozhodnutiu ministerstva rozklad. Tvrdia totiž, že neprebehla dostatočná diskusia na odbornej úrovni a hrozia tiež prievaly: "...rozširujúca ťažba smerom k územiu kúpeľov zväčšuje depresie v Novákoch a presmerovanie vôd pritekajúcich do bojnickej vysokej kryhy, čo môže spôsobiť náhly prieval termálnych liečivých vôd do banských chodieb, čím nezvratne poškodí zdroje liečivých vôd."

Rozkladová komisia rozhodla, že je potrebné znova posúdiť vplyv na životné prostredie, keďže sa odbor ministerstva životného prostredia "nezaoberal podrobným preskúmaním a vyhodnotením vecných námietok uvedených v podaných rozkladoch, nakoľko zistil také procesné pochybenie, v dôsledku ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť." 

Aj zástupcovia mimovládnych organizácii vyzvali ministra Sólymosa, aby bolo zámerom štátu skôr utlmiť ako prehlbovať ťažbu, zdôrazňujú najmä negatívne dôsledky na zdravie ľudí a upozorňujú aj na stanoviská Európskej komisie. Tá sa vyjadrila, že: „Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie.“ (.pdf, s. 20)


Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017
success
error