Zákon 282/2015 s účinnosťou od júla 2016 je o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. V zákone je formulované, za aké náhrady môže vyvlastňovaný predať svoj pozemok alebo stavbu, no v prípade, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnúť dohodou alebo iným spôsobom, môže nastať vyvlastnenie. Výrok Miroslava Ivana hodnotíme ako pravdu.

a) v nevyhnutnej miere,

b) vo verejnom záujme na účel stanovený zákonom,

c) za primeranú náhradu,

d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 

Zákon taktiež hovorí, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada. Prednosť má poskytnutie náhradného pozemku či stavby, alebo sa poskytne náhrada v peniazoch. 

V §4, odsek 3, zákon hovorí: "Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom."

Štvrtý odsek hovorí, že v prípade, že vyvlastniteľ alebo iný účastník konania pojednávania má pochybnosti, je potrebné, aby ich priložil k znaleckému posudku. Následne Vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. 

V minulosti bol známy prípad vyvlastnenia pozemkov v okolí Žiliny, v prospech automobilky Kia. Článok denníka Sme z augusta 2004 vysvetľuje, že vlastníci s malou výmerou pozemkov, do 10m2, "buď nemajú svoje pozemky vysporiadané, alebo sa im kvôli malej výmere neoplatí dobrovoľne podstúpiť všetky právne procedúry na odpredaj svojho pozemku. Náklady súvisiace s predajom extrémne malého pozemku totiž prevyšujú zisk z jeho predaja. Vinc pripustil, že práve pre týchto vlastníkov je vyvlastnenie najjednoduchší spôsob ako pozemok predať."

Celý vývoj výšky náhrady za tieto pozemky je opísaný tu. Pôvodná výška náhrady bola stanovená na 95 Sk/m2. Obyvatelia Tepličky nad Váhom prostredníctvom petície vyjadrili nesúhlas s takouto náhradou, a zároveň predseda petičného výboru navrhol sumu 350 Sk/m2. Po nevypočutí a začatí výkopových prác sa vlastníci pozemkov obrátili na Generálnu prokuratúru. Následne sa 20. októbra ústnym prerokovaním začal proces vyvlastňovania. Medzičasom sa začala výstavba montážnej haly. Majitelia pozemkov začali predávať pôdu za 350 Sk/m2. Vláda SR schválila, aby pozemky pre kórejskú automobilku vykúpil štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu za cenu 350 Sk/m2. Vlastníci pozemkov z obce Nededza, ktorí predali svoje parcely po 142 Sk/m2 žiadajú vládu SR o doplatenie sumy do 350 Sk/m2. Majitelia, ktorým štát doplatil za pôdu pod automobilku Kia rozdiel medzi znaleckou cenou a sumou 350 Sk m2, začali predávať pôdu pod infraštruktúru automobilky. Predaj týchto parciel sa taktiež nezaobišiel bez problémov.