..zvyšujeme tie tarifné mzdy aj v tých tabuľkách každoročne (…).

Tarifné platy, podľa ktorých sú platení štátni zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujem, teda napr. učitelia, úradníci, zamestnaci Slovenskej akadémie vied alebo Slovenského pozemkového fondu sa od roku 2013 skutočne zvyšujú každoročne. Tarify každoročne určuje novela Zákona 553/2003 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Tarifná mzda je mzda vyjadrená v konkrétnej jednotke s danou veličinou. Väčšinou sa jedná o mesačnú mzdu dojednanú na základe určenia platovej tarify, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o hodinovú tarifnú mzdu. Tarifnú mzdu má zamestnanec uvedenú v pracovnej zmluve a je aj súčasťou výplatnej pásky v časti tarifná mzda a základná mzda. Od tarifnej mzdy závisí aj základná mzda, ktorá sa rovná podielu medzi násobkom tarifnej mzdy a počtom odpracovaných hodín a počtom pracovných dní v mesiaci.

Niekedy sa tejto mzde hovorí aj tarifný plat, ale definícia je pre všetky tieto synonymá zhodná. Základná tarifná mzda sa od výslednej mzdy odlišuje tým, že sa k nej pripočítava zvýšenie platovej tarify podľa vopred známeho kľúča. Najčastejšie sa tarifná mzda využíva vo verejnom sektore, čiže v štátnej správe, u učiteľov a u verejných zamestnancov. Najčastejšie sú s touto mzdou spojené platové tarify a triedny platový systém, čiže platové odmeňovanie podľa tabuliek.

Na Slovensku platové tarify prakticky nikdy veľmi nezohľadňovali vývoj minimálnej mzdy, pričom daným zamestnancom mnohokrát tento platový rozdiel musel byť doplácaný zamestnávateľom.Okruh ľudí, ktorých platové tarify boli také nízke, je široký. Išlo napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov, tzv. zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“. Keďže ich tabuľkové platy boli nižšie ako minimálna mzda, zamestnávatelia im ten rozdiel dorovnávali, preto sa nepociťoval ani nárast platov, resp. nárast tarifnej mzdy počas uplynulých rokov, keďže niektorí zamestnávatelia nenavyšovali o danú čiastku minimálnu mzdu, ktorú aj tak sami dorovnávali. O platových tarifách štátnych zamestnancov hovorí  § 113 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zvyšovanie tarifných miezd sa začalo v roku 2013, nariadením vlády 440/2013 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2014), kedy sa zrušilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 550/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platová tarifa 1. platovej triedy bola vtedy 338, 50 a minimálna mzda v roku 2014 352 €. V roku 2014 (účinnosť od 1. januára 2015) dochádza k ďalšej úprave tarifných miezd, nariadením vlády 394/2014 Z.z., kedy platová tarifa 1. platovej triedy predstavovala 347, 50 a minimálna mzda bola v roku 2015 380 €. Ďalšia zmena nastáva v roku 2016 (od 1. januára), kedy nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. dochádza opäť k zvýšeniu platovej tarify 1. platovej triedy na 361, 50 €, avšak minimálna mzda v roku 2016 bola opäť vyššou, konkrétne  405 €. K zatiaľ poslednej zmene dochádza od 1. januára 2017, nariadením vlády č. 366/2016 Z. z.

Prvá platová trieda štátnych zamestnancov pred nariadením vlády č. 431/2015 Z. z.  z 2. decembra 2015 (s účinnosťou od 1. januára 2016) sa totiž začínala v roku na sume 347,50 a druhá na 373,50 eura. Minimálna mzda je však tohto roku až 380 eur, teda viac ako výška oboch taríf.

Problém by mal údajne riešiť nový zákon o štátnej službe, napísali aktualne.sk ešte v novembri 2015: „Ten má systém odmeňovania nastaviť tak, aby zohľadňoval výšku minimálnej mzdy a vypracovať koncepciu odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových tried a vytvorenie platových pásiem tak, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu a podobne,“ uviedol v stanovisku Úrad vlády. Daného zákona sme sa však ešte nedočkali. Odborári však vedú neustále rokovania o navyšovaní tarifných miezd. Peter Kažimír priblížil, že sa očakáva mzdový vývoj nielen na rok 2017, avšak aj memorandom na rok 2018. To znamená pre oba roky rovnaké podmienky nárastu miezd, v oblasti tarifných platov nárast o 4 %, a potom nárast o 2 % v mesiacoch september až december v danom roku do mzdovej základne formou odmien, či funkčného príplatku.

Naposledy sa o novelizáciu systému tarifných miezd pokúšala skupina nezávislých poslancov okolo Miroslava Beblavého, ktorá prišla s návrhom na novelu zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa tejto novely by štát mal upraviť tabuľkové platy tak aby najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde, čo by podľa nich zdvihlo platy cca 140 000 ľudom v priemere o 100 eur. 

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Ondruš, Švejna a iní v RTVS

Hostia relácie O 5 minút 12 7. mája diskutovali o najnovších sociálnych opatreniach avizovaných vládnou koalíciou. V debate sa stretli Branislav Ondruš (štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za SMER-SD), Ivan Švejna (štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za MOST-HÍD), Richard Sulík (poslanec Európskeho parlamentu a predseda SaS) a Boris Kollár (poslanec NR SR a predseda hnutia Sme rodina).