Zákon v § 6 stanovuje: "Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia podľa tohto zákona, a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa."  

A v § 85 pís. a) sa zasa píše: "Ministerstvo zruší akreditáciu ak je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin." Teda zo slov zákona nevyplýva možnosť úvahy ministerstva či zruší akreditáciu alebo nie. 

Nicholsonová spomína tento zákon kvôli aktuálnym kauzám ohľadom zneužívania maloletých v resocializačnom centre Čistý deň v Galante a  v Združení Rodiny pre detský úsmev vo Veľkých Kozmálovciach. Ministra Richtera, ktorý zo zákona má povinnosť v takýchto prípadoch konať, ostro kritizovala práve z dôvodu jeho nečinnosti najmä v kauze Čistý deň. Akreditácia totiž zariadeniu Čistý deň nebola dodnes odobraná, hoci odporúčanie akreditačnej komisie bolo vydané už v septembri. Minister práce Richter totiž odmietol odobrať tomuto ústavu akreditáciu, pretože sa pri kontrole centra podľa neho nepreukázali také porušenia, aby ju odobral. Na základe tohto rozhodnutia odišli dvaja členovia z 13 členov akreditačnej komisie, pretože s ním nesúhlasili. Richter však namieta, že hoci sa zistili nedostatky, nedosahovali takú intenzitu, aby došlo k odobratiu akreditácie.