Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky na základe počtu zdravotne poistených klesol za posledných 15 rokov počet ľudí na Slovensku približne o 300 tisíc. Výrok  Eugena Jurzycu preto hodnotíme ako pravdivý.

Úbytok obyvateľstva je dôsledkom (popri demografickej kríze) aj významného úniku mozgov, pričom viac ako polovica odchádzajúcich má menej ako 30 rokov. Skoro každý desiaty absolvent slovenskej vysokej školy odchádza do zahraničia, pričom vzniká štátu ujma vo výške 44,8 miliónov eur investovaných do vzdelania. Najvýznamnejším vplyvom na rozhodnutie odísť z krajiny má nezamestnanosť, pričom najčastejšie odchádzajú práve ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Väčšina absolventov odchádza buď do Českej republiky alebo Nemecka. Hlavnými dôvodmi odchodu sú lepšie platy a ekonomická situácia, väčšia možnosť odborného rastu, vyššia kvalita života alebo vyspelejší právny systém daného štátu. 

Odchod z krajiny sa však netýka len absolventov vysokých škôl. Viacero absolventov stredných škôl a gymnázií sa rozhodne pokračovať na zahraničných školách, pričom viac ako polovica si vyberie práve Českú republiku. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z roku 2015 (.pdf,s.4), viac ako 70% opýtaných označilo za najväčšiu výhodu zahraničného štúdia práve kvalitu vzdelávania a pedagógov, kým najväčšou nevýhodou na Slovensku je celkovo nefunkčný systém alebo zlé životné podmienky. Prípadný návrat do vlasti opýtaní podmieňujú hlavne vyššími platmi na Slovensku, rodinnou situáciou, či zmenou politickej situácie. 

Je nutné však dodať, že v priemere polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012 sa vrátila do roku 2015. Hlavne v období tesne po vstupe do EÚ začalo mnoho ľudí experimentovať so životom v cudzine, z ktorých sa väčšina do dvoch rokov vrátila. Postupne však podiel dlhodobých vysídlencov začal narastať a momentálne presahuje 50% osôb, ktoré odišli od roku 2009.

Inštitút finančnej politiky považuje počet poistencov za indikátor, ktorý lepšie popisuje, kto v skutočnosti na Slovensku žije a pracuje, pretože údaje zo sčítania ľudu nemusia dobre reflektovať pohyb obyvateľstva, nakoľko pre administratívnu náročnosť si aj obyvatelia, ktorí reálne žijú v zahraničí len zriedka menia trvalý pobyt. Na rozdiel od trvalých pobytov, ktorými sa riadi napr. štatistika Štatistického úradu SR existuje finančná motivácia nahlasovať dlhšie pobyty mimo krajiny a opätovne sa prihlasovať pri návrate na Slovensko. 

Obrázok nižšie znázorňuje migračné saldo za posledných 15 rokov.