DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Jaroslav Paška

SNS

Keď sa pozrieme na rokovanie v iných parlamentoch, tam je čas tiež rozlíšený podľa toho, či hovorí predseda vlády, alebo člen vlády, alebo poslanec, alebo predseda snemovne. Takže tie kategórie časového rozlíšenia sú upravené takisto ako v Európskom parlamente, alebo v parlamentoch iných krajín. Podľa toho istého pravidla.

Boris Kollár, Jaroslav Paška, Eduard Heger a Ján Podmanický v RTVS - 06.11.2016
Neoveriteľné

Na základe rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa rečnícky čas rozdeľuje medzi poslanecké kluby v závislosti od ich veľkosti. Poriadok bližšie neupravuje časové obmedzenia medzi poslancami s rôznymi funkciami ako v prípade národných parlamentov krajín ako napríklad Dánsko, Francúzsko a Grécko. V niektorých štátoch EÚ naopak rokovací čas je rozdelený na základe veľkosti politických klubov. Informácie sme čerpali z parlamentnej štúdie, ktorú nám na požiadanie zaslala NR SR. Táto analýza pritom neobsahuje informácie o všetkých parlamentoch členských štátov EÚ, v niektorých prípadoch obsahuje len čiastkové informácie. Štúdia sa venuje hlavne tomu, ako je upravený čas na vystúpenie pre poslancov, ale nie v kažom prípade uvádza informácie o tom, čo platí pre ministrov, predsedu, iných funkcionárov. Výrok Jaroslava Pašku preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu uvádza, že v prvej časti rozpravy môže predseda zostaviť zoznam rečníkov z "každej politickej skupiny, ktorá sa prihlási o slovo, v poradí podľa ich veľkosti, a s jedným nezaradeným poslancom". Článok 162, odsek 4 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu následne špecifikuje: "Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií:

(a)   prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,

(b)   druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,

(c)   nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b)."

Zvyšný čas rozpravy sa neprideľuje vopred, ale predseda udeľuje slovo poslancom na maximálne jednu minútu. Článok o pridelení rečníckych časov bližšie nediskutuje rozdiely v časovom prejave medzi rôznymi skupinami funkcionárov. Existuje pritom istá hierarchia ktorá sa prejavuje v poradí poslancov, časový limit pritom stanovený nie je:

"7. Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený predseda alebo spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene týchto politických skupín, alebo rečníci, ktorí ich zastupujú.
(...)
11. Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov.
"

V prípade niektorých národných parlamentov, ako napríklad v Dánsku, Grécku, Francúzsku či Chorvátsku, rokovací poriadok presne stanovuje časový  limit pre vystúpenie rôznych funkcionárov. V dánskom Folketingente sa rečnícky čas líši podľa funkcie, a to konkrétne podľa toho či daný rečník patrí do skupiny poverených rečníkov, ostatných poslancov alebo ministrov. Napríklad v prvom čítaní návrhu zákona majú zástupcovia navrhovateľov k dispozícii 10 minút k vyjadreniu, poverení zástupcovia politickej strany a ostatní členovia 5 minút a ministri 15 minút.  V  prípade Grécka je rečnícky čas rozdelený podobne - registrovaní rečníci majú k dispozícii 7 minút, spravodajcovia a odborní rečníci 15 minút, zástupcovia poslaneckých klubov 12 minút. Vystúpenie  predsedov  poslaneckých  klubov  nesmie  prekročiť  15  minút  a  ministrov  10 minút.  

Vo francúzskom Národnom zhromaždení (.pdf) sa rozlišuje rečnícky čas medzi nezávislými poslancami, ktorí majú iba 5 minút na vystúpenie, a poslancami zaradenými v poslaneckom klube, pričom poslanecké kluby majú stanovený iba minimálny čas na rozpravu. Dĺžka tohto času je spravidla väčšia pre opozičné kluby. Navrhovatelia zákonov disponujú 30 minútami, zatiaľ čo na jednotlivé vystúpenia poslancov sú priradené dve minúty. V Chorvátsku je tiež rečnícky čas upravený v závislosti od funkcie rečníka.  Kým poslanci nesmú prekročiť 10 minút, poverení rečníci 15 minút a navrhovatelia zákonov až 30 minút. Zástupca vlády má k dispozícii taktiež 10 minút.

Vo väčšine ďalších prípadov rokovacie poriadky národných parlamentov však upravujú rečnícky čas poslaneckých klubov podľa ich veľkosti, napríklad Nemecko, Poľsko, Rakúsko. V rokovacom poriadku  Bundestag sa píše: "The relative size of the parliamentary groups determiThe relative size of the parliamentary groups determines their allocation of speaking time at plenary sittingsnes their allocation of speaking time at plenary sittings"


Podľa najnovšej novely zákona je dĺžka rečníckeho času v NR SR obmedzená na 20 minút (v prípade písomne prihláseného) a ak sa jedná o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času je stanovená na 30 minút. Pozmeňujúcim návrhom koaliční poslanci umožnili aj prihlásiť sa do rozpravy ústne, kedy majú poslanci ďalších desať minút na vystúpenie v rozprave. Na druhej strane vystúpenia prezidenta, predsedu vlády a predsedu národnej rady nie sú časovo obmedzené. Ministri a podpredsedovia parlamentu sú časovo obmedzení, avšak môžu vystúpiť koľkokrát chcú. Časový limit pre ministrov neplatí v prípade ich odvolávania.

Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016
success
error