…bolo publikované tento týždeň, že v priebehu posledného roka sa napríklad zvýšila dôveryhodnosť súdov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý robilo Via Iuris v spolupráci so Súdnou radou. A nepochybne – na tom sa zhodli zatiaľ všetci – je tento výsledok medzi septembrom 2015 a septembrom 2016 spôsobený určite aj tým, že sa zlepšila komunikácia súdnej rady, zlepšila sa komunikácia najvyššieho súdu (…). Narástla miera dôvery o 11 %.

Miera dôvery k súdom naozaj vzrástla podľa správy z prieskumu Via Iuris o 11 %, aj keď aj naďalej súdom nedôveruje viac ako 60 % respondentov. Aj advokátka Zuzana Čaputová a prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková pokladajú za jeden z faktorov vplývajúcich na zvýšenie dôveryhodnodnosti práve komunikáciu, preto hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý.

Agentúra TNS Slovakia (.pdf) vypracovala pre Súdnu radu a neziskovú organizáciu Via Iuris prieskum, ktorý je zameraný na zisťovanie príčin nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva. Prieskumu (.pdf) sa zúčastnilo 1 014 respondentov. Vzorka bola vybraná kvótnym výberom podľa socio-demografických ukazovateľov (pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraj). Išlo o jeden z najrozsiahlejších výskumov v oblasti justície za posledné roky. Agentúra vypracovala podobný prieskum aj v roku 2013 aj 2015. V porovnaní s minulým rokom klesol počet ľudí, ktorí súdom nedôverujú o 14 % a ich dôveryhodnosť sa skutočne zvýšila o 11 %. Podľa predsedníčky Súdnej rady SR Jany Bajánkovej ide o prvý priskum verejnej mienky, ktorý dokazuje, že nedôvera k slovenským súdom klesá.

Aj napriek jedenásť percentnému nárastu, dôveru v slovenské súdnictvo prejavilo len 32,9 % respondentov. Až 60,4 % občanov súdom nedôveruje. (.pdf)

Prieskum sa komplexne zaoberal aj samotnými príčinami, ktoré v ľuďoch vyvolávajú nedôveru k justícii, no neuvádza, že by zmena súvisela so zlepšením komunikácie Súdnej rady. Agentúra TNS Slovakia uvádza, že až 85 % pripisuje nedôveryhodnosť súdu vysokej miere korupcie. Podľa respondentov prispieva k nedôvere aj dĺžka súdnych konaní, nespravodlivosť rozsudkov alebo samotná osoba sudcu. 39,3 % respondentov uvádza, že svoj názor na súdnictvo si vytvorili na základe jeho obrazu prezentovanom v slovenských médiách, zatiaľ čo len 14,6 % má so slovenským súdnictvom vlastnú skúsenosť.

Ako ukážku uvádzame kompletné a oficiálne výsledky prieskumu (.pdf) agentúry TNS Slovakia k otázkam “Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete slovenským súdom a súdnictvu?” a “Čo prispieva k nedôveryhodnosti súdnictva?”

Je dôležité pritom zdôrazniť, že v skutočnosti ide o zvýšenie o 11 percentuálnych bodov, aj samotná správa píše o 11 %.

Vyjadrenie Kataríny Javorčíkovej, prezidentky Združenia za otvorenú justíciu cituje denník Pravda: "Na pozitívnom trende vo vývoji súdnictva sa podieľa najmä personálna výmena na najvyšších funkciách, vecné a nekonfrontačné vyjadrenia jeho predstaviteľov, čo u občanov posilnilo pocit dôvery v súdnu ochranu,“.

Vyjadrenie advokátky Zuzany Čaputovej prináša TASR:
"Za zlepšením vnímania slovenských súdov vidí predsedníčka Súdnej rady SR nastolené zmeny v tejto oblasti, v ktorých je potrebné pokračovať. Podľa nej ide predovšetkým o kultivované diskutovanie o problémoch v justícii, v súvislosti s tým doplnila Čaputová aj odstránenie excesov v správaní a komunikácii predstaviteľov justície, personálne zmeny a celkové znormalizovanie a upokojenie situácie. "

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

O protischránkovom zákone a o zákone proti extrémizmu

Vybrali sme niekolko výrokov z relácie O 5 minút 12, kde diskutovali Kalinák, Žitnanská, Remišová a Beblavý o novom protischránkovom a antiextrémistickom zákone. Zhodou okolností boli skoro všetky vybraté výroky pravdivé, len jeden neoveritelný výrok si pripísal minister Kalinák.