Celkový počet jadrových hlavíc, ktorými Veľká Británia disponuje, je odhadovaný na číslo 215-225, pričom rozmiestnený (aktívny) je len 120 hlavíc z celkového počtu.  Francúzsko disponuje s celkovo 300 hlavicami z ktorých 280 je aktívnych. Francúzsko podľa tohto ukazovateľa disponuje so silnejšou nukleárne vyzbrojenou armácou, Šebejov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V súčasnosti osem krajín disponuje s jadrovými zbraňami, a to Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Izrael, pričom je možné, že s ňou disponuje aj Severná Kórea. Päť z vymenovaných krajín, Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína sú signatármi, alebo ratifikátormi  Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation Treaty, NPT), ktorá mý zabrániť šíreniu jadrových zbraní. India a Pakistan dohodu nepodpísali, ale jadrovú skúšku úspešne vykonali. Podľa údajov ani India, ani Pakistan nemajú jadrové hlavice rozmiestnené. Severná Kórea od podpisu zmluvy odstúpila, Izrael zase vlastníctvo týchto zbraní oficiálne neuznala. Z vlastníctva jadrových zbraní sú podozrievaní aj Irán a Sýria.

Francúzsko je celkovo na treťom mieste z pohľadu veľkosti arzenálu jadrových zbraní. pričom 90 % z celkového počtu jadrových hlavíc je vo vlastníctve Ruska a USA. 

Náhľad, ktoré mocnosti môžeme považovať za vojensky najsilnejšie nám poskytuje aj Global Firepower Military Ranks. Na tomto webe sú hodnotené štáty podľa rôznych kritérií, medzi ktoré patrí geografické faktory, logistická flexibilita, množstvo dostupnej ľudskej sily (väčšie štáty majú výhodu), prímorským štátom priťažuje nízka rozmanitosť zbraní, štáty NATO dostávajú bonus pri umiestnení v rebríčku pre teoretickú možnosť zdieľania zbraní. Francúzsko sa umiestňuje na piatej priečke, kým Spojené kráľovstvo na šiestej, teda opäť neplatí, že by britská armáda bola najsilnejšou európskou.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

O brexite a predsedníctve s Madaricom, Klusom, Šebejom, Kollárom a Šefcovicom

Výsledok britského referenda neovplyvnil len financné trhy, ale aj programy politických debát. O súcasnej situácii Európskej únie, dalšieho postupu a prícinách trendu nedôvery v EÚ sa rozprávali v relácií O pät minút dvanást Marek Madaric (minister kultúry, SMER-SD), František Šebej (MOST-HÍD), Martin Klus (SaS) a Boris Kollár (Sme rodina). Pre zodpovedanie pár otázok sa do debaty zapojil aj Maroš Šefcovic (SMER-SD) priamo z Bruselu. Výroky priebežne doplnujeme.