Bol pokus urobiť ústavu Európskej únie. Keď to neprešlo vo Francúzsku a v Holandsku, tak miesto toho, aby sa zamysleli aj lídri štátov, aj, samozrejme, predstavitelia v Bruseli o tom, či teda naozaj tá, to Európske spoločenstvo je to schopné nejakým spôsobom stráviť, tak prišli s Lisabonskou zmluvou, ktorá na 90 percent (opraví na 100 po poznámke Šebeja, pozn.) prekopírovala tú ústavu…

Výrok Mareka Madarica hodnotíme ako pravdivý. Ústava EÚ bola odmietnutá v roku 2005 rovno týmito dvoma krajinami a nová zmluva do velkej miery kopírovala túto neschválenú ústavu, pricom medzi hlavnými zmenami bola absencia politických symbolov.
Na Wikipedii sa píše, že francúzi odmietli Ústavu 29. mája 2005: "On 29 May 2005 the French public rejected the Constitution by margin of 55% to 45% on a turnout of 69%. Just three days later, the Dutch rejected the constitution by a margin of 61% to 39% on a turnout of 62%," holandania 1. júna 2005
Po neprijatí Európskej ústavy sa zacala pripravovat nová zmluva - Lisabonská. Tá je v princípe velmi podobná Ústave EÚ: "There are, however, some differences. Firstly, the noun "constitution" and the adjective "constitutional" have been banished from the text, as though they describe something inadmissible. At the same time, all mention of the symbols of the EU have been suppressed, including the flag (which already flies everywhere), and the European anthem (Beethoven's Ode to Joy). However ridiculous they seem, these decisions are significant. They are intended to chase away any suggestion that Europe may one day have a formal political status. They sound a significant retreat from European political ambition.", teda rozdiely v zmluvách sú, že Lisabonská ruší slová "ústavný,ústavná, ústavné, ústava", symboly EÚ ustupujú do úzadia (vrátane vlajky a hymny, Beethovenovej Ódy na radost).

Lisabonská zmluva, podpísaná v roku 2007 obsahovala demokratické zmeny ako posilnenie inštitúcie Európskeho parlamentu a zmeny hlasovania v Rade EU. Ústava EU bola iba súcastou Lisabonskej zmluvy, a aj napriek tomu, že bola podpísaná, nebola nikdy ratifikovaná.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

O brexite a predsedníctve s Madaricom, Klusom, Šebejom, Kollárom a Šefcovicom

Výsledok britského referenda neovplyvnil len financné trhy, ale aj programy politických debát. O súcasnej situácii Európskej únie, dalšieho postupu a prícinách trendu nedôvery v EÚ sa rozprávali v relácií O pät minút dvanást Marek Madaric (minister kultúry, SMER-SD), František Šebej (MOST-HÍD), Martin Klus (SaS) a Boris Kollár (Sme rodina). Pre zodpovedanie pár otázok sa do debaty zapojil aj Maroš Šefcovic (SMER-SD) priamo z Bruselu. Výroky priebežne doplnujeme.