…doteraz sa Únia rozširovala a vlastne sa stáva prvýkrát, že jeden podstatný člen Európskej únie odchádza z Európskej únie a je to okamih, kedy bude potrebné obnoviť dôveru v Európsku úniu, pretože v mnohých štátoch, aj v zakladateľských štátoch sú nielen politické sily, ale početné skupiny obyvateľstva, ktorí stratili dôveru…

Európska únia sa doposiaľ rozširovala šesťkrát, a Spojené kráľovstvo ako podstatný člen EU je historicky prvou krajinou, ktorá zo spoločenstva vystúpi. Je pravda, že Grónsko vystúpilo z EÚ v roku 1985, ale vystúpilo len ako oblasť a nie ako štát, keďže Grónsko je autonómnou krajinou patriacou k Dánsku. O nedôvere ľudí v Eurósku úniu vypovedá úspech rôznych euroskeptických a extremistických politických strán, ale poukázali na tento problém aj zistenia prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (.pdf).  Výrok Mareka Maďariča hodnotíme preto ako pravdivý.
Európske spoločenstvo bolo založené v roku 1957 so zakladajúcimi štátmi Belgickom, Holandskom, Luxemburskom, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom. Odvtedy sa rozšírilo v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu, v roku 1981 o Grécko, v roku 1986 o Španielsko a Portugalsko a v roku 1995 sa rozšírilo o Fínsko, Švédsko a Rakúsko. V roku 2004 prebehlo zatiaľ najväčšie rozšírenie: do spoločenstva pristúpili Cyperská republika, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2013 pristúpilo zatiaľ ako posledné Chorvátsko. 
V minulosti zo spoločenstva vystúpilo aj Grónsko, ktoré vstúpilo do spoločenstva ako súčasť Dánska v roku 1973.
Veľká Británia, ako podstatný člen spoločenstva, prispieva treťou najvyššou sumou do rozpočtu EU.
Vo viacerých krajinách existujú politické strany (Front National vo Francúzsku, Jobbik v Maďarsku, ĽSNS na Slovensku, Svobodní v Českej republike, PEGIDA v Španielsku, UKIP vo Veľkej Británii, Alternative for Germany v Nemecku a mnoho ďalších) zakladajú svoju kampaň na euroskepticizme. Tému Brexitu a úspešné referendum v prospech vystúpenia využívajú ako základ svojej kampane na vystúpenie z EU. O nedôvere ľudí v Európsku úniu svedčia aj zistenia Eurobarometer (.pdf, s. 83) z roku 2015. Tendenciu veriť Európskej únii má 42 % respondentov,  51 %
naopak vyjadrilo nedôveru. Len jedna pätina (43) regiónov
vykázala dôveru nad 50 %. Prieskum (.pdf) z roku 2014 umožňovalo odpovedať na otázku o obraze EÚ možnosťami absolútne pozitívny, absolútne negatívny, neutrálny a neviem. Vtedy 25 % respondentov uviedol, že absolútne negatívne vníma EÚ, v roku 2006 bolo toto číslo na úrovni 15 %.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

O brexite a predsedníctve s Madaricom, Klusom, Šebejom, Kollárom a Šefcovicom

Výsledok britského referenda neovplyvnil len financné trhy, ale aj programy politických debát. O súcasnej situácii Európskej únie, dalšieho postupu a prícinách trendu nedôvery v EÚ sa rozprávali v relácií O pät minút dvanást Marek Madaric (minister kultúry, SMER-SD), František Šebej (MOST-HÍD), Martin Klus (SaS) a Boris Kollár (Sme rodina). Pre zodpovedanie pár otázok sa do debaty zapojil aj Maroš Šefcovic (SMER-SD) priamo z Bruselu. Výroky priebežne doplnujeme.