Platný zákon (o preukazovaní pôvodu majetku, pozn.) (…) umožňuje do legálneho príjmu započítať takzvané neobvyklé obchodné operácie (…)

Súčasné znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku bolo prijaté v roku 2010 počas vlády Roberta Fica, do účinnosti zákon vstupoval v roku 2011. Zákon sa neobvyklými obchodnými operáciami nezaoberá, kvôli neefektívnosti bolo znenie zákona kritizované z rôznych strán. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý.  

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament pred jedenástimi rokmi na podnet Roberta Fica. Ústavný súd rozhodol, že znenie zákona je protiústavné, preto v roku 2010 došlo k predkladaní nového zákona spoločne s ústavným zákonom. Zákon umožňuje, aby nelegálne nadobudnutý majetok prepadol v prospech štátu. Zatiaľ však k tomu reálne nedošlo
Neobvyklé obchodné operácie sú definované v Zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu ako:
"a) operácia, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť a vysoký objem finančných prostriedkov nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel
b) o ktorej klient odmieta poskytnúť informácie resp. poskytne informácie, ktoré môže povinná osoba len ťažko preveriť
c) alebo pri ktorej je objem finančných prostriedkov, s ktorými klient narába, v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti či majetkovým pomerom"

Neobvyklé obchodné operácie môžu byť teda indikátorom trestnej činnosti akou je napríklad pranie špinavých peňazí. 
Súčasná vládna koalícia sa zhodla na sfunkčnení daného zákona, v programovom vyhlásení (.pdf, s. 56) sa píše "Vláda, berúc na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vynaloží maximálne úsilie na presadenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom je ho reálnej účinnosti."

Strany OĽaNO-NOVA avizovali, že pokúsia súčasný Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sprísniť. V novele zákona strana navrhuje, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií. Tie sú definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. O sprísnenie zákona sa OĽaNO spoločne s Danielom Lipšicom pokúšali už v roku 2015, avšak neúspešne, keďže parlament vtedy zmenu zákona nepodporil. 

Výrok bol spomenutý v

Iné

Diskusia Denníka N – Žitnanská, Procházka a Lipšic

Overili sme debatu denníka N na tému Porazí nová vláda korupciu? Diskutujúci Lucia Žitnanská, Daniel Lipšic a Radoslav Procházka sa venovali najmä bývalým korupcným kauzám ako Gorila a pieštanské CT, ale aj platnej a plánovanej legislatíve a najlepším postupom pre boj s korupciou. Výraznú väcšinu výrokov sme hodnotili ako pravdivú, každý si však pripísal aspon jedno pochybenie. Žitnanská dezinterpretovala Matovicovo vyhlásenie na tému vlády Smeru, Procházka zas nesprávne uviedol, že odborníci na dopravu oznacujú PPP projekt ako najvhodnejší spôsob financovania obchvatu Bratislavy. Lipšic zavádzal dvakrát, raz pri vyjadrení Pašku o obstarávaní pieštanského CT prístroja a raz pri uvádzaní spolocností, ktoré sa tejto sútaže zúcastnili.