Slovensko, ktoré v celom rade ekonomických ukazovateľov preskočilo Českú republiku.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko v istých ukazovateľoch Českú republiku naozaj predbehlo, zatiaľ čo v niektorých je popredu Česko. 
Ako píše Trend, je veľká časť ukazovateľov, v ktorých sme Česko naozaj predbehli. Demagog.SK pracoval s daným článkom Trendu už tu, keď sa Robert Fico vyjadril, že sme dobehli ČR v životnej úrovni.
"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP.
Hrubý národný dôchodok nepočíta len s príjmami na výplatnej páske, ale aj so zárobkami firiem. Vyrovnanie HND teda neznamená, že Slováci dobehli Čechov aj v platoch alebo v kúpnej sile."

Trend pripája aj nasledujúcu tabuľku:
Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že produktivita práce, minimálna mzda, cenová hladina, spotreba na obyvateľa sú vyššie ako v ČR.

HDP na hlavu tvorilo za rok 2014 (posledný v meraniach) 77 % priemeru únie, u Čechov to bolo 85 %. Išlo tak u nich o posun o dva percentuálne body oproti roku 2013, zatiaľ čo u nás nastalo zlepšenie o jeden percentuálny bod, za obdobie 2012-2013 išlo zhodne o jeden percentuálny bod. Vyvodzujeme z toho, že Slovensko doháňa priemer EÚ, ale nie Česko.

Hrubý dlh verejnej správy je na Slovensku 53% a v Českej republike 41%. Ten sa na Slovensku hýbal v období 2013-2015 od 55 cez 54 po 53 percent, v Česku za rovnaké obdobie 45-43-41 percent. Česi teda rozdiel oproti Slovákom za túto dobu zväčšili v náš neprospech. Level komparatívnej cenovej úrovne je na Slovensku 67,8 a v Českej republike 63, 7. V rokoch 2012-2014 sme mali cenovú úroveň vo výške 70-69-68 percent, Česi 71,7-68,6-63,7 priemeru únie. Vysoká cenová hladina znamená možnosť lacno kupovať v zahraničí. Ak berieme ako cieľ vyrovnávanie cenových hladín v krajinách únie, môžeme povedať, že tu má Číž pravdu.

Na nasledúcich grafoch sú znázornené ďalšie porovnania.

Medziročný rast HDP po kvartáloch (zdroj Eurostat, .pdf, s.3, "Percentage change compared with the same quarter of the previous year"):

Môžeme vidieť, že kým nezamestnanosť v ČR klesla medzi štvrtým kvartálom 2013 a 2015 zo 6,8 percenta na 4,5 percenta, slovenská za rovnaké obdobie klesla z 14,2 na 10,8 percenta. Jej pokles je teda rýchlejší na Slovensku.

V rokoch 2009-2015 stúpla česká kúpyschopnosť zo 79 na 81 percent (viď link OECD), zatiaľ čo slovenská zo 68 na 74. V tomto ukazovateli teda dobiehame ČR.

Výrok bol spomenutý v

V politike, Norbert Dolinský

Lucia Žitnanská, Miroslav Cíž a Martin Poliacik

Ministerka spravodlivosti Žitnanská diskutovala v televíznej relácii TA3 V politike prevažne o stave slovenskej justície a o proti-schránkovom zákone, ktorý má byt jednou z hlavných priorít vlády. V druhej casti relácie nasledovali poslanci Poliacik (SaS) a Cíž (SMER-SD), ktorých ústrednou témou bola politická kultúra v slovenskom parlamente. V diskusii padlo takmer 40 výrokov, z ktorých okolo polovice vyslovil Poliacik.