O rozdieloch vo výučbe slovensko-maďarských dejín na slovených školách existuje veľmi málo zdrojov. Medzi ne patrí napríklad portál Madari.sk alebo článok z denníku SME z roku 2008, ktorý hovorí o rozdielnej interpretácii historického kontextu z pohľadu národných perspektív Slovenska a Maďarska. Rozdiely sa ukázali aj pri prípravách spoločnej učebnice dejepisu Slovákov a Maďarov, zostavovanej členmi slovensko-maďarskej komisie. Taktiež A. Simon, predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu, v marci 2015 písal o pretrvávajúcom probléme s učebnicami, ktorý vláda R. Fica neumožnila zmeniť. Ministerstvo školstva daný vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským zhodnotila tak, že nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Portál Madari.sk, ktorý priniesol rozbor slovenských učebníc dejepisu pre žiakov s vyučovancím jazykom maďarským, uvádza nasledovné rozdiely v slovenskej interpretácii udalostí 19. a 20.storočia. O revolučných rokoch 1848-49 napísali: "Učebnice podávajú stručnú správu o udalostiach revolučného boja za slobodu v rokoch 1848-49. Väčšinou úplne ignorujú aj udalosti spojené s 15. marcom (v Maďarsku je tento deň štátnym sviatkom)."

Alebo: "Keďže slovenské učebnice hovoria o tejto dobe len v kontexte maďarizácie, Maďari sa v ňom môžu objaviť jedine v negatívnom svetle. Čo sa týka vzniku Rakúsko-Uhorskej monarchie, aj v tomto prípade sa nevyzdvihuje rozvoj charakteristický pre Uhorsko v období dualizmu (a v rámci neho aj pre slovenské regióny), ale udalosti sa charakterizujú jedine z národnostného pohľadu."

Ohľadom problematiky Trianonskej zmluvy portál tvrdí, že slovenské učebnice podávajú výklad dejín iba zo slovenského zorného poľa a reprodukuje negatívny obraz Maďarov.

Denník SME v roku 2008 zverejnil článok zaoberajúci sa problematikou rozličnej interpretácie národných dejín na slovenských a maďarských školách. Historik E. Krekovič v ňom spomína mimo iného odlišný výklad niektorých udalostí 19-20. storočia (napríklad revolučné roky 1848-9, rozpad Rakúska-Uhorska).

Predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu v marci 2015 napísal:"Vtedy maďarskí učitelia v spolupráci so slovenskými historikmi napísali osobitné učebnice pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sa tešili veľkej obľube tak medzi študentmi, ako aj medzi učiteľmi. Po príchode koalície Smeru s národniarmi však boli tieto vzdelávacie programy zrušené a distribúcia osobitných maďarských učebníc zastavená."

Ďalej píše: "pre odborníkov, ktorí od roku 2013 v ústrednej predmetovej komisii pre dejepis pri Štátnom pedagogickom ústave boli zodpovední za vypracovanie inovovaných vzdelávacích programov, však argumenty ich maďarských kolegov boli akceptovateľné. A tak paralelne so „slovenským programom“ bol vyhotovený aj osobitný program pre školy s maďarským vyučovacím jazykom. Vzdelávací program na základe tej istej metodiky a tej istej vnútornej štruktúry, len – približne v rozsahu asi 20 percent celého programu – s inou obsahovou náplňou...Viac ako dvojročná práca maďarských a slovenských odborníkov bola v januári tohto roka ukončená. Dovŕšením čoho riaditeľ ŠPÚ, ktorý je náhodou tiež odborníkom na didaktiku dejepisu, takže vie, čo robí, spolu s ostatnými inovovanými vzdelávacími programami aj ten „maďarský“ predložil ministrovi školstva na podpis. O to väčšie bolo prekvapenie, že tento program potrebné odobrenie od pána ministra nedostal" (A. Simon, Denník N).

Napriek sťažnostiam Združenia maďarských dejepisárov, ktorí poslali ministrovi školstva otvorený list, aby vyjadrili svoj nesúhlas s rozhodnutím neschváliť ich program, odpoveď združenie údajne nedostalo. Ministerstvo školstva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi“.