V danom čase stúpali prípady pozitívnych vo všetkých okolitých krajinách podobne ako u nás. Tento nárast bol pripisovaný najmä novému, infekčnejšiemu variantu koronavírusu. Aj keď nosenie rúšok preukázateľne spomaľuje šírenie pandémie, je od ministra financií prílišným zjednodušením pripisovať nárast v počte prípadov len zmene v tomto opatrení. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. O zrušení povinnosti nosenia rúšok v triedach rozhodol Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo  Vyhláške 250/2021, ktorá  vstúpila do platnosti 1. októbra. Vyhláška ruší povinnosť nosiť rúško pre žiakov základných škôl pokiaľ sú v uzavretom kolektíve (triede). Nariadenie sa tiež netýkalo všetkých žiakov; pre stredoškolákov a vysokoškolákov povinnosť nosiť rúška naďalej ostala v platnosti. 1. októbra (deň kedy vyhláška vstúpila do platnosti) bol 7 - dňový kĺzavý medián na úrovni 1216, o dva týždne bol už na úrovni 1871 a 22. októbra to už bolo 3091. Čísla pozitívnych teda naozaj začali v tomto období stúpať. Podobné nárasty počtu prípadov sme však mohli v tomto období sledovať aj vo všetkých okolitých krajinách (Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko).  Nárast prípadov je vo všeobecnosti spájaný s presadzovaním sa nových variantov vírusu v populácii. V danom období boli v čoraz zastúpenejšími varianty delta a delta plus, ktoré sú oproti predchádzajúcim variantom infekčnejšie. Odborníci sa síce zhodujú, že nosenie rúšok vo šírenie spomaľuje; povedať ale že iba zrušenie povinnosti nosiť rúška pre školy spôsobilo obrovskú tretiu vlnu je tvrdením, ktoré nie je ničím podložené.