Chýbajú akékoľvek spoľahlivé dáta, ktoré by preukazovali, že za slabším stlačením infekčnosti po skríningovom testovaní v porovnaní s plošnými testovaniami z minulého roka je britská mutácia koronavírusu. Keďže Igor Matovič kauzálne spája dve udalosti, ktorých príčinná  súvislosť sa síce ponúka, no nemáme o nej dosť informácií, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné.  Porovnanie výsledkov obidvoch celoplošných testovaní V prvom kole celoplošného testovania, ktoré prebiehalo počas víkendu  od 30. októbra do  1. novembra 2020, bolo otestovaných 3 625 332 ľudí. Z toho 38 359 malo pozitívny test, čo predstavuje 1.06 % pozitivitu. Druhé kolo celoplošného testovania sa uskutočnilo na ďalší víkend, v dňoch 7. a 8. novembra 2020. Testovania sa zúčastnilo 2 044 855 ľudí, z ktorých 13 509 bolo infekčných. Podiel pozitivity testovaných počas druhého kola bol 0.66 %. Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej „pokles počtu zachytených pozitívnych v jednotlivých okresoch medzi prvým a druhým (či tretím) kolom testovania nie je dôkaz, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemiologickej situácie“. Pre porovnanie s tohtoročným celoplošným testovaním, tzv. skríningom: Prvé kolo skríningu prebiehalo od 18. januára do 26. januára. Do prvého kola sa zapojilo 2.949.017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36.547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta. Následne po prvom kole bola Slovensko rozdelené na 36 lepších a 37 horších okresov. V tých horších, sa zopakovalo druhé kolo testovania v dňoch od 28. januára do 2. februára. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa epidemiologická situácia po skríningu vo väčšine okresov zlepšila. Po predbežných výsledkoch, ktoré prezentoval na tlačovej besede 3. februára, ide o 23.2 % priemernú hrubú redukciu prevalencie (11:48).  „Toto je samozrejme oveľa menej ako sme predpokladali, na tom jesennom celoplošnom testovaní sa nám podarilo zraziť infekčnosť až o 58%.“  Ako potenciálny dôvod zníženej redukcie infekčnosti minister uvádza práve novú formu koronavírusu pôvodom z Británie: „Toto sú veľmi závažné informácie, ktoré pravdepodobne hovoria o tom, že tá prevaha nového, oveľa infekčnejšieho kmeňu B117 je vo viacerých regiónoch, kde došlo k tej zníženej redukcii infekčnosti populácie, pravdepodobne oveľa vyššia. Toto bude predmetom toho dodatočného skríningu, ktorý sa momentálne realizuje.“ Porovnanie opatrení V období počas prvých a druhých kôl celoplošného testovania a skríningu platili do veľkej miery podobné zákazy a opatrenia - najmä obmedzenie pohybu, resp. zákaz vychádzania s výnimkami. Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra 2020 platil na celom Slovensku zákaz vychádzania s výnimkami. Zároveň sa od 26. októbra do 27. novembra zatvorili školy okrem detských jaslí, materských škôl a prvého stupňa základných škôl. Následne, vláda predĺžila obmedzenie pohybu na Slovensku až do 8. novembra. Zákaz vychádzania neplatil medzi 1. až 5. hodinou ráno, rovnako pre ľudí s negatívnym testom na ochorenie COVID-19.  Od 2. novembra platili nové výnimky. Občan nepotreboval negatívny test na zabezpečenie  základných životných potrieb (nákup potravín, drogérie a pod.), alebo cestu do zdravotníckeho zariadenia s cieľom neodkladného lekárskeho vyšetrenia. Od 1. januára 2021 platil na Slovensku zákaz vychádzania, ktorý mal pôvodne platiť do 24. januára. Vláda neskôr predĺžila zákaz vychádzania do 7. Februára. Pri januárovom zákaze vláda zrušila napr. tzv. stretávanie sa s blízkymi, v tzv. bubline. Taktiež mal platiť zákaz cestovania medzi okresmi. Výnimka zo zákazu platila pre cesty do zamestnania, ktoré nemohli byť vykonávané z domu. Rovnako ako počas prvého celoplošného testovania boli povolené s cesty s cieľom zaobstarať si nevyhnutné životné potreby. Podmienka negatívneho testu platila aj pre pobyt v prírode, rovnako ako aj počas minuloročného celoplošného testovania.