Po pripomienkovom konaní rezort spravodlivosti zmenil vek, do ktorého budú môcť sudcovia súdiť. Po novom si budú môcť výkon predĺžiť o tri roky do 68 rokov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Ministerka spravodlivosti predložila do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorý o.i.zavádza do znenia Ústavy vek, v akom všeobecní a ústavní sudcovia musia odložiť talár.   Návrh o.i. do ústavneho textu pridáva vetu, že „sudcovi zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov.”  A tiež, že „sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 70 rokov.“ Dnešný zákon o sudcoch hovorí, že prezident môže odvolať sudcu na návrh súdnej rady o.i., ak sudca dovŕšil vek 65 rokov. Súdna rada pri dosiahnutí takéhoto veku musí prezidentovi predložiť návrh na odvolanie.  V minulosti sa však stávalo, že Súdna rada niektorých 65- a viac-ročných sudcov predložila prezidentovi a iných nie.  „Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní,“ hodnotila postup orgánu Eva Kovačechová z Via Iuris.  Iniciatíva Za otvorenú justíciu ku Kolíkovej návrhu uviedla, že strop 65 rokov je nastavený prinízko. Navrhovali vymenovať sudcov na dožitovie s tým, že vo veku 68 rokov by už nemohli aktívne vykonávať funkciu, ale boli by emeritnými sudcami - a mohli by napríklad byť v disciplinárnych senátoch. Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK 21. septembra 2020 potvrdil, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní je výsledok, že všeobecný sudca si bude môcť predĺžiť výkon funkcie o tri roky do veku 68 rokov.  Ústavní sudcovia budú môcť súdiť do 72 roku veku. S takýmto znením ústavného zákona pracovala aj Legislatívna rada vlády.