DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

Ak sme povedali, že (špicľovací) zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak sme sa obrátili na Ústavný súd a čo urobil Ústavný súd? Ústavný súd predsa pozastavil účinnosť tohto zákona. Prijali ste ďalší (špicľovací) zákon

Fico a Kolíková o reforme súdnictva - 27.09.2020
Pravda

Vládna koalícia pre koronavírus prijala zákon, ktorý mal úradom dovoliť zbierať informácie od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho však pozastavil. Neskôr poslanci prelomili veto prezidentky a prijali nový - iný - zákon, ktorý štátu umožňuje využívať dáta od operátorov na kontrolu povinností vyplývajúcich z ochrany zdravia počas pandémie. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako ešte pravdivé.  Prvý zákon 25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie.  Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne, a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu.  Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu.  Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020.  Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval, že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.” V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou. O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila. Druhý zákon Začiatkom septembra poslanci vládnej koalície prelomili veto prezidentky a schválili novelu zákona o elektronických komunikáciách. Tá mala dať hygienikom právomoc používať dáta od mobilných operátorov, aby mohli kontrolovať či občania vracajúci sa z krajín najviac postihnutých koronavírusom dodržiavajú povinnosť nahlásiť sa na úrade, zostať v karanténe a ísť na test.   DenníkN po troch týždňoch účinnosti zákona upozornil na to, že hygienici ho nevyužívajú.

Dátum zverejnenia analýzy: 27.09.2020
success
error