Mária Kolíková
Nestraníci
sudcu nemožno stíhať len tak rozhodnutím vyšetrovateľa, ale môže to urobiť len prokurátor z úrovne Generálnej prokuratúry, takže to tak je a to nemeníme (...). Dokonca to zužujem aj pre tento trestný čin, že len špeciálny prokurátor bude môcť vzniesť obvinenie. Dnes môže len prokurátor na úrovni generálne prokuratúry rozhodnúť o tom, že nejaký sudca je stíhaný, že je vznesené obvinenie. Ja to nemením... Ten trestný čin ohýbania práva je zúžený, čo sa týka aj právomoci len na Špecializovaný trestný súd.
Sudcu dnes môže obviniť len prokurátor Generálnej prokuratúry. Pri novo navrhovanom trestnom čine ohýbania práva má mať túto možnosť len špeciálny prokurátor. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Trestný poriadok hovorí, že „ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry.” Mária Kolíková hovorí o zámere zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort. Návrh je súčasťou návrhu zákona o zaisťovaní majetku, ministerka ho predstavila v júni 2020. Vláda ho v auguste schválila. Dôvodová správa k zákonu predpokladá, že posudzovanie ohýbania práva bude spadať do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu - a tým pádom aj Špeciálnej prokuratúry. Tá patrí pod Generálnu prokuratúru.