Koaličná rada je neformálnym zoskupením zväčša lídrov strán, ktoré tvoria vládu - nie je však inštitucionálne ukotvená v našom systéme moci a nemá Ústavou zverené právomoci. Napriek tomu to býva práve rada, kde sa často rodia kľúčové rozhodnutia. Dialo sa tak aj počas vlády Petra Pellegriniho. Jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé.  Slovenská Ústava ani zákony nepoznajú orgán ako koaličná rada, stretnutia koaličných lídrov nie sú v našej sústave mocí formálne nijako ukotvené. Rada ako taká teda nemá žiadnu zákonodarcom zverenú právomoc na riadenie krajiny.  Často to však býva tento formát, kde šéfovia strán koalície rozhodujú resp. sa dohadujú o kľúčových veciach - a bolo to tak aj za vlády Petra Pellegriniho.  Napríklad, Andrej Danko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 tvrdil, že nového premiéra Petra Pellegriniho si s úctou vypočuje, ale partnermi sú preňho Robert Fico a Béla Bugár - teda členovia koaličnej rady.  V inom rozhovore Danko označil koaličnú radu za „nutnosť pre fungovanie štátu”. Iný príklad: pred voľbami vo februári 2020 Pellegrini povedal, že je „pripravený zvolať ešte jedno mimoriadne rokovanie vlády v piatok, aby sme mohli schváliť tie návrhy zákonov, ktoré ešte podľa koaličnej rady majú zmysel." Vtedy mu o.i. neprešla stratifikácia nemocníc.