Výdavky na tzv. 13. dôchodky sú resp. by boli každoročné - kým by ich poslanci nezrušili. O zákonnosti ich prijatia cez skrátené legislatívne konanie existujú dôvodné pochybnosti. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta s nákladmi na 13. dôchodky vo výške 432 miliónov eur ročne. Tieto výdavky nie sú jednorázové, zákonodarca ich plánoval ako každoročné.  Pochybnosti o procese O spôsobe schvaľovania tohto opatrenia sú vážné pochybnosti. Vláda Petra Pellegriniho a jej poslanci ich totiž pred voľbami schválili narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní.  Podľa pravidiel môže ísť zákon v skrátenom konaní za „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody“.  Ministerstvo práce v predkladacej správe argumentovalo, že neprijatím 13. dôchodkov a dvojnásobných prídavkov vraj „môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd“. Nevysvetlilo už, ako na to prišlo.  Tento spôsob prijímania zákona kritizovala vtedajšia parlamentná aj mimoparlamentná opozícia.  Prezidentka Zuzana Čaputová sa po voľbách obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky procesne prijaté v súlade so zákonom.