…každá vláda, ktorá prišla, tak chcela meniť generálneho riaditeľa (RTVS, pozn.), chcela meniť systém financovania atď.

Od vzniku RTVS v roku 2011 každá z troch vlád avízovala zmenu (spôsobu voľby) generálneho riaditeľa či spôsobu financovania. Vlády predchádzajúce tej súčasnej riaditeľov aj vymenili. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Vznik RTVS počas vlády Ivety Radičovej

Rozhlas a televízia Slovenska vznikli v dnešnej podobe zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej. Riaditeľkou spojenej inštitúcie sa stala Miroslava Zemková. Televízii predtým šéfoval Štefan Nižňanský. 

RTVS počas jednofarebnej vlády Smeru

Po predčasných voľbách 2012 a nástupe jednofarebnej vlády Smeru bola Zemková z funkcie odvolaná, parlament zvolil za riaditeľa Václava Miku. 

RTVS počas koalície Smer, Most-Híd, SNS

Počas tretej - už koaličnej - vlády Roberta Fica premiér povedal, že Slovenská televízia nie je verejnoprávna. Vedenie RTVS nezvládlo úlohu zaistiť verejnoprávnosť. Považujem spravodajstvo RTVS za opozične ladené. Musí dôjsť k výmene na čele RTVS.“

Vláda si do programového vyhlásenia napísala, že prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.“ 

Parlament za nového šéfa RTVS zvolil Jaroslava Rezníka. Jednou z jeho priorít bola zmena financovania RTVS. 

Plány vlády Igora Matoviča

Súčasná vláda Igora Matoviča vo programovom vyhlásení uvádza, že „zváži zavedenie nového finančného modelu financovania RTVS za súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.“ 

Pri generálnom riaditeľovi vláda „prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický.“

Hnutie OĽaNO vo predvolebnom programe 2020 uvádza, že je otvoren(é) diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov, avšak len za predpokladu, že zákonom určí pevné percento financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré by zabezpečilo plnohodnotné fungovanie verejnoprávnych médií. Cieľom je výrazne znížiť závislosť verejnoprávnych médií od politických vplyvov.”

Natália Milanová však opakovane povedala, že „môj osobný názor je totiž, že (koncesionárske poplatky) by mali zostať zachované.” Tento názor hovorila pred voľbami. 

SaS pred voľbami sľubovala, že zruší(me) koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedie(me) financovanie RTVS priamo

zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15% z roku t-2.”

Zmeníme model financovania RTVS tak, aby bola financovaná zo štátneho rozpočtu percentuálne a zároveň zrušíme koncesionárske poplatky,” napísalo si do programu hnutie Sme rodina.  

Strana Za ľudí v programe uvádza, že „financovanie RTVS prispôsobí(me) rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zváži(me), či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.”

Výrok bol spomenutý v

, Norbert Dolinský

Kultúra: Laššáková a Milanová v TA3

„Nás médiá nemilovali," hovorila v nedeľu 26. apríla exministerka kultúry Ľubica Laššákova (Smer) svojej nástupkyni Natálii Milanovej (OĽaNO). „Napriek tomu nám nikdy nenapadlo, aby sme si zriadili nejaké naše vlastné vládne noviny."