… sme členmi EÚ, sme členmi NATO, sme členmi eurozóny a potom ešte OECD a WTO, Svetová obchodná organizácia a nikto nespochybnil tu zo strany predsedovia alebo aj Veronika, ktorí tu sedíme…

Tak OĽaNO, SaS, Sme rodina ako aj strana Za ľudí deklarujú členstvo Slovenska v EÚ a Nato ako pilier zahraničnopolitickej orientácie, hoci sa v konkrétnostiach -  v miere náklonnosti a hĺbke týchto spoluprác - líšia. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.

OĽaNO

„Prozápadná orientácia: chceme užitočnú EÚ a funkčné NATO,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. 

Tvrdí, že podporuje proeurópske smerovanie krajiny, no aj eurorealizmus. 

Sme rodina

Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza, že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. 

„Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….”

Boris Kollár v roku 2019 uviedol, že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.”

Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. 

Za ľudí

...dnes, už z pozície členského štátu, musíme zabojovať o zdravie a o prežitie EÚ a Aliancie,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. 

Za najväčšie problémy Únie považuje slabú dôveru v inštitúcie. Podľa strany k tomu prispieva klesajúca solidarita medzi krajinami a byrokracia v európskych inštitúciách. 

Predseda strany Andrej Kiska ešte ako prezident povedal, že „projekt Európskej únie je úžasný projekt. Je to nielen projekt hospodárskeho rozvoja a solidarity, ale aj projekt slobody, voľnosti, a nezabúdajme, že aj mieru.” 

SaS

„Strana Sloboda a Solidarita nikdy nebola a nie je za vystúpenie Slovenska z Európskej únie a predseda Richard Sulík sa osobne niekoľkokrát vyjadril proti takémuto kroku,” uviedla strana v roku 2017. 

Ruské noviny ju vtedy označili za politickú silu, ktorá podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie. 

Analýza zahraničnej politiky 

Zahraničnopolitickú orientáciu strán Za ľudí a Sme rodina - ich postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. 

Pri stranách Sme rodina a SaS zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom. 

Stranu Za ľudí, naopak, výskumníci označili za stranu, ktorá má tendenciu podporovať postupnú európsku integráciu. 

OĽaNO politológovia presne zaradiť nevedeli. Mediálne výstupy im naznačovali mierny sklon k mäkkému EÚ-skepticizmu, volebný program však vyznieva skôr v duchu podporu EÚ.

Výrok bol spomenutý v

Sobotné dialógy, Marta Jančkárová

Matovič, Kollár, Sulík a Remišová v Sobotných dialógoch

„Nikto mi nebude hovoriť, či ja mám byť v takej frakcii alebo takej." - „Ja by som nechcela, aby našimi najbližšími partnermi bola strana Marine Le Pen." Hoci v rokovaniach o novej koalícii, nič si nedarovali. V nedeľu 7. marca prišli do Rádia Slovensko Igor Matovič (OĽaNO), Boris Kollár (Sme rodina), Richard Sulík (SaS) a Veronika Remišová (Za ľudí).