Vláda USA skutočne odmietla požiadavku irackého premiéra a parlamentu o vyslanie delegácie, ktorá by začala prípravy na stiahnutie 5200 vojakov z Iraku. V rovnakom čase sa vo Washingtone konali rokovania s európskymi spojencami o tom, ako bude vyzerať budúci angažmán koaličných síl v Iraku, s ohľadom na posilnenie irackých bezpečnostných síl a udržania doterajších úspechov v boji s Islamským štátom. Výrok Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivý.  „Akákoľvek delegácia vyslaná v súčasnosti do Iraku by sa venovala diskusiám o tom, ako sa čo najlepšie opäť prihlásiť k nášmu strategickému partnerstvu - nie diskusiám o stiahnutí vojakov, ale o našom správnom, náležitom silovom pôsobení na Blízkom východe,” povedala hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí.  Iracká vláda konala v súlade s uznesením o požadovanom vyhostení amerických a ďalších zahraničných vojakov, ktoré prijal iracký parlament. Koalíciu proti misii pôsobiacej v Iraku vedú predovšetkým politicky najmocnejšie šiítske bloky, naopak, sunnitské a kurdské frakcie sú voči zahraničnej prítomnosti zhovievavé a krízové parlamentné zhromaždenie bojkotovali. „S radosťou budeme pokračovať v dialógu s Iračanmi o tom, aká je správna štruktúra (misie v Iraku, pozn.),” uviedol k veci americký štátny tajomník Mike Pompeo.  Donald Trump po likvidácii Gásema Solejmáního povedal, že chce, aby NATO zohrávalo na Blízkom východe väčšiu úlohu. V piatok 10. januára sa vo Washingtone americká delegácia stretla s európskymi predstaviteľmi Aliancie, aby dospeli k dohode o podobe budúceho angažmánu v regióne.  Podľa nemenovaného západného diplomata sa európske krajiny zaujímajú o to, ako by mohla vyzerať alternatívna koaličná účasť na Blízkom východe. Ide im predovšetkým o  udržanie ziskov voči Islamskému štátu a posilneniu kapacít irackých bezpečnostných síl.