Viaceré krajiny - medi nimi aj tie spomínané Štefanom Harabinom - preniesli v rôznej miere funkcie ústavných súdov na iné druhy súdov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé.  Podľa americkej ústavy (pdf. str. 8)  je súdna moc Spojených štátov rozdelená medzi Najvyšší súd a nižšie súdy, ktoré zriaďuje Kongres. Najvyšší súd má právomoc výkladu ústavy a vykonáva kontrolu nad prijatou legislatívou a vládnymi opatreniami, ktoré môže zneplatniť. Na vrchole súdnej pyramídy v Izraeli je Najvyšší súd, ktorý  o.i. osobitnú právomoc rozhodovať o odvolaniach vo veciach volieb do Knesset, čo je jednokomorový zákonodarný zbor v Izraeli.  Môže taktiež konať ako Najvyšší Súdny dvor, ktorý vykonáva súdnu kontrolu nad ostatnými zložkami vlády a má právomoci vo veciach, v ktorých považuje za potrebné poskytnúť pomoc v záujme spravodlivosti a ktoré nespadajú do právomoci žiadneho iného súdu alebo tribunálu.  Keďže Izrael nemá kompletnú písanú ústavu, žiadna z úrovní súdneho systému nemá právomoc kontrolovať ústavnosť právnych ustanovení. Grécky súdny systém Ústavný súd nepozná. Každý súd môže posudzovať zhodu právnych ustanovení s ústavou. Ide o tzv. rozptýlenú kontrolu ústavnosti, ktorej opakom je koncentrovaná kontrola.  Cez odvolania sa však táto kompetencia do veľkej miery sústreďuje do rúk troch najvyšších súdov - Najvyšší občiansky a trestný súd, Najvyšší administratívny súd a Dvor audítorov.  Na Cypre existuje sedem druhov súdov, na ich vrchu stojí Najvyšší Súd. Patria mu aj ústavné právomoci, ako napríklad skúmať ústavnosť prijatých zákonov či riešiť konflikty medzi orgánmi verejnej správy.