V roku 98, aj keby tam bola len 1 veta stanovená vlastného textu, nebolo stanovené podľa vyhlášky ako sa má robiť (rigorózna práca – pozn.).

Ministerská vyhláška o rigoróznych prácach z roku 1998 síce neupravovala, ako majú tieto práce vyzerať - túto právomoc ponechala dekanom univerzít. Nie je to však celá pravda. V práci by ani vtedy nestačila len „jedna veta vlastného textu”. Komisia Univerzity Mateja Bella, ktorá preskúmavala rigorózku Andreja Danka skonštatovala, že „požiadavky a normy” správneho narábania s cudzím textom boli už aj vtedy „všeobecne známou súčasťou akademickej etiky.” Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúce. 

Podľa vyhlášky 7/1998 Ministerstva školstva o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác rozsah rigoróznej práce a jej náležitosti, požiadavky na rigoróznu prácu, študijné predmety, ktoré tvoria širší základ študijného odboru, určí dekan” (§ 9). 

Vyhláška samotná teda nestanovovala štandardy, podľa ktorých majú študenti vypracovať rigorózne práce. Mohol to urobiť dekan. 

Rigoróznu prácu Andreja Danka preskúmala Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela koncom roku 2018. 

V záveroch okrem iného konštatovala, že podľa vyššie spomenutej vyhlášky rigorózne práce v tom čase nepatrili medzi práce na vedeckej úrovni.

Prípadný vedecký rozmer rigoróznej práce však bol a aj dnes je nepochybne vítaný, no v žiadnom prípade nebol kategorickou podmienkou pripustenia rigoróznej práce k jej obhajobe, resp. podmienkou jej úspešnej obhajoby” (.pdf, s. 15).

To však neznamená, že práca mohla obsahovať „jednu vetu vlastného textu.” 

Komisia uviedla, že v období, kedy Danko prácu odovzdal, univerzita síce nemala interný predpis, ktorý by upravoval správne citovanie. „Tieto požiadavky a normy však boli a sú všeobecne známou súčasťou akademickej etiky písania záverečných, kvalifikačných, ale aj vedeckých a odborných prác” (pdf, s. 15).

Podľa komisie práca „vykazuje vysokú mieru zhody s uvedenými zdrojmi... Obsahuje časti, ktoré sú oproti zdrojovej literatúre len mierne upravené, prevažná väčšina jej častí vykazuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou, miestami je zachované členenie kapitol a podkapitol pôvodných zdrojov.” (pdf, s. 9) Slovo plagiát v hodnotení nepoužila, pretože ho nepoznajú slovenské zákony. (pdf, s. 12)

Výrok bol spomenutý v