(Daniel Lipšic, pozn.) poukázal na to, že pani premiérka Radičová našla na Úrade vlády nejaký archívny dokument, ktorý na Úrad vlády bol doručený zo Slovenskej informačnej služby ešte za vlády Mikuláša Dzurindu … sa k pánovi Dzurindovi dostala informácia, že pán Lipšic ho obvinil, že tú informáciu z SIS pán Dzurinda ešte keď bol premiér nejakým spôsobom schoval na Úrade vlády a nepostúpil tam, kde mal … Neposunul polícii a tak ďalej. Čo nie je pravda, aj to zaznelo veľmi jednoznačne opakovane, že teda zo SIS prišla informácia na Úrad vlády, z Úradu vlády to bolo postúpené ešte Mikulášom Dzurindom ministrovi vnútra Padovi, on to potom postúpil policajným orgánom, lenže potom prišla prvá Ficova vláda a pán, pán neskorší policajný prezident Gašpar skartoval tieto materiály.

Daniel Lipšic upozornil v roku 2012 na to, ako premiérka Radičová našla na Úrade vlády dokument z roku 2006 a postúpila ho polícii. Mikuláš Dzurinda reagoval na Lipšicove slová ako na obvinenie. Podľa zverejnených informácií putoval záznam o odpočúvaní Gorila v roku 2006 z SIS premiérovi a ministrovi vnútra, ktorý ho posunul polícii. Počas prvej vlády Roberta Fica bol tento záznam na Úrade boja proti korupcii skartovaný. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako ešte pravdivý. 

Minister vnútra Daniel Lipšic v roku 2012 uviedol, že vtedajšia premiérka Iveta Radičová našla v archíve Úradu vlády informácie, ktoré v roku 2006 doručila Slovenská informačná služba (SIS) vtedajšiemu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi a ministrovi vnútra Martinovi Padovi. Mali sa týkať kauzy Gorila. 

Mikuláš Dzurinda označil Lipšicove slova za „podlosť”. „Nikdy som nedostával prepisy odposluchov, ale sem-tam som dostal súhrnnú správu o čomsi. (...) Maximálne som dostal osem strán, Gorila má 85 strán. Ako premiér som o Gorile nemal tušenia,” tvrdil.

Martin Pado povedal, že „takéto informácie (som) postúpil policajnému prezidentovi, úradu boja proti korupcii a inšpekcii.” O spise Gorila ako pojme vraj netušil. 

DenníkN v roku 2017 napísal, že „Dzurinda ani Pado po prijatí správy neurobili nič, čo by uškodilo pokračovaniu práce SIS na akcii Gorila. Ak by chceli akciu sabotovať, mohli pritom využiť aj vplyv na šéfa SIS Ladislava Pittnera, ktorý bol tiež nominantom SDKÚ.”

Noviny však konštatovali aj to, že minister Pado mohol políciu požiadať, aby prevzala odpočúvanie pod seba a začala vlastné vyšetrovanie - SIS totiž trestné konanie viesť nemôže. 

Tibor Gašpar v roku 2012 vysvetľoval, že „keď sme tú informáciu v roku 2006 dostali, tak sme zabezpečili, aby sa preveroval jej obsah. K tomu je archivovaný spis na Úrade boja proti korupcii.” 

Operatívne preverenie podľa Gašpara neskončilo otvorením trestného konania, ale vyhodnotím ako „konanie bez ďalšej realizácie.”

Súhlas - počas prvej vlády Roberta Fica - so skartovaním dával ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii, no materiály podľa neho pripravovala skartovacia komisia a v rámci nej „odborný garant” skartácie.Gašpar odmieta „účelové podsunutie, že som to urobil ja, tak že by som sa ráno zobudil a strčil to do skartovacieho stola.”

Výrok bol spomenutý v