Ja mám jasné výhrady voči Kotlebovi, ktorý neuznáva výsledky druhej svetovej vojny. To, ako neuznáva podstatný podiel a významný výrazný podiel víťazstva Slovanov na druhej svetovej vojne, takisto keď neuznáva holokaust, tak to sa nemožno s tým stotožniť (…) Vystúpenie slovenského národa proti fašizmu, on to neuznáva, ja uznávam.

Marián Kotleba označil v minulosti SNP za „vlastizradu”, tvrdil, že k nemu nemá žiaden vzťah a na úrad Banskobystrického kraja zavesil v deň spomienky čiernu vlajku. Z verejne dostupných informácií nie sú dohľadateľné dôkazy, že by „neuznával” holokaust. Popieranie holokaustu je však trestným činom, takže takéto dôkazy ani nie sú očakávateľné. Kotleba však opakovane obdivoval a odkazoval na totalitný Slovenský štát, v dôsledku ktorého politiky zahynulo vyše 70-tisíc židovských občanov. Navyše, na kandidátke jeho strany toleroval ľudí resp. spolukandidoval s ľuďmi, ktorí holokaust priamo popierali.

V reťazci a sume nepriamych informácií preto hodnotíme jeho vzťah k téme holokaustu ako rezervovaný a výrok Štefana Harabina ako ešte pravdivý. 

Kotleba a SNP / 2. svetová vojna

Kotleba SNP v minulosti označil za nič iné „len v zahraničí zosnovaný(m) puč(om) proti slovenskej štátnosti. Celé SNP sa tak nedá nazvať ničím iným, len vlastizradou.”

V roku 2009 povedal, že „táto hlboká a pretrvávajúca (duchovná a morálna) kríza na Slovensko dorazila 29. augusta 1944, keď sa zradná časť slovenského národa postavila proti vlastnému štátu a proti svojmu jedinému a veľmi dobrému prezidentovi, pánovi doktorovi Jozefovi Tisovi“

„Ja som účastníkom SNP nebol, k nemu nemám žiadny vzťah,” povedal v roku 2013.

Keď bol županom Banskobystrického kraja, vyvesil v deň výročia SNP na úrad čiernu vlajku. Neskôr to vysvetľoval ako „gesto smútku.”

Strana, ktorej je predsedom, podala trestné oznámenie pre výstavu Post Bellum k 70. výročiu 2. svetovej vojny. Výstava o.i. prinášala príbeh preživšej holokaustu, ktorá zachránila stovky židovských utečencov. 

Kotlebovcom sa nepáčila jej príslušnosť k sionistickému hnutiu počas vojny. Príbeh vraj šíri násilie a smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd.

Kotleba a holokaust

Podľa trestného zákona patrí popieranie holokaustu medzi extrémistické trestné činy. Nie je teda očakávateľné predpokladať, že ho bude niekto verejne popierať. 

Keď Ministerstvo vnútra odmietlo registrovať Kotlebove občianske združenie Ľudová stráž, pretože chcelo svoje ciele dosahovať neústavnými spôsobmi, sťažoval sa Kotleba na Najvyššom súde. 

Sudcovia v roku 2014 jeho sťažnosť zamietli a časť argumentácie označili za „výslovne účelovú so snahou zastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho združenia ĽS, ktorej účelom je v skutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu.”

Počas Slovenského štátu židovskí obyvatelia postupne prišli o svoje práva, takmer 58-tisíc ich bolo deportovaných v transportoch. V dôsledku politiky Slovenského štátu zahynulo viac ako 70-tisíc jeho židovských občanov. 

Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma”, povedal Kotleba v roku 2009, keď si pripomínal 70. výročie Slovenského štátu. 

V roku 2013 Kotleba denníku SME odmietol povedať jeho názor resp. vzťah k holokaustu. 

Milan Mazurek, ktorý bol poslancom parlamentu za ĽSNS, napísal na svoj Faceook, že „neobhajuje(m) žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov.” O mandát prišiel, keď bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky. 

Za ĽSNS v minulosti kandidoval aj Marián Magát, ktorý čelil obžalobe za popieranie holokaustu. 

Milan Uhrík, europoslanec Kotlebovej ĽSNS, v RTVS k holokaustu povedal, že „ja som vtedy nežil, nepamätám si to, zaujíma ma to len ako dejinná udalosť."

V roku 2010 Kotleba pri hrobe Jozefa Tisa povedal vetu naši milí židovskí spoluobčani, Na stráž!”

Dva týždne po odvysielaní relácie Kotleba v TA3 povedal, že súhlasíme a rešpektujeme“ výsledky 2. svetovej vojny. SNP označil za „významnú udalosť našej histórie“. Rešpektujeme aj to, že holokaust sa udial,” uviedol.

Výrok bol spomenutý v

V politike, Anka Žitná

Duel Alojza Hlinu a Štefana Harabina

V nedeľu 13. októbra sa Štefan Harabin a Alojz Hlina postavili zoči voči na TA3. Rozprávali sa o Harabinovom miešaní politiky s funkciou sudcu ale aj o tom, čo dokážu tzv. big data.