Štefan Harabin pravdepodobne myslí, že pred rokom 1989 bolo členmi komunistickej strany 99 percent ľudí z justičného prostredia.  Podobné tvrdenie povedal v rozhovore s denníkom SME v roku 2003, keď vysvetľoval, prečo do strany vstúpil on sám.  „U trestných sudcov v tom čase sa to považovalo za štandardnú samozrejmosť. Keby som tak neučinil, potom by moja promptná kariéra rovnako ako začala, tak by aj skončila,“ uviedol neskôr DenníkuN.  Štatistiky z publikácie Masarykovej univerzity hovoria, že v Česku bolo k 1. januáru 1989 v komunistickej strane 56 percent všetkých sudcov; 99 percent ich nebolo ani v Sovietskom zväze. Tiež, z týchto čísel vyplýva, že členstvo v strane nebolo pre „pracovníkov justície” povinné.  Viacerí odborníci zo SAV pre Demagóg.SK uviedli, že podľa nich nie je pravdou, že 99 percent ľudí v justícii bolo povinne členmi Komunistickej strany. Štefan Harabin dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol. Jeho tvrdenie preto v celkovej sume informácií považujeme za nepravdivé.  Článok Zdeněka Kühna v publikácii Masarykovej univerzity „Komunistické právo v Československu” uvádza (str. 846), že „značná část soudců byla navíc politicky organizována v komunistické straně: na sklonku 80. let to bylo 48 % všech polských soudců a dokonce 56 % všech českých soudců (k 1.1.1989 - pozn).” V sovietskom zväze bolo v strane až 90 % všetkých sudcov.  Podľa bývalého ministra spravodlivosti a disidenta Jána Čarnogurského nebolo členstvo v strane podmienkou pre výkon funkcie sudcu a mnohí sudcovia v nej neboli. Tvrdí, však, že stranícka knižka pomáhala v kariérnom postupe a bola nutná, ak chcel byť sudca funkcionár.  Vedúci Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu SAV Miroslav Londák portálu Demagóg.SK uviedol, že podľa jeho názoru číslo 99 % pravdivé nie je.  Nesúhlasí ani s tvrdením, že členstvo v Komunistickej strane bolo pre ľudí z justície povinné. „V justícii v danej dobe v Československu bežne pôsobili advokáti, sudcovia a pod., ktorí boli nestraníkmi.” „Druhou vecou je ovládanie justície komunistickou mocou – a to sa dialo napr. tou formou, že predpokladom prechodu do vyššej funkcie bolo členstvo v KSS či KSČ. Napríklad predsedom Okresného súdu sa len ťažko mohol stať nečlen komunistickej strany,”, tvrdí Londák.  Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva SAV si rovnako myslí, že „nie je pravdou, že pred rokom 1989 bolo v justícii až 99% pracovníkov členmi KSS” a „že tam museli byť povinne”. Takéto tvrdenie by podľa nej mal autor podložiť.  Ak by Harabin myslel 99 percent všetkých občanov, tvrdenie by bolo tiež nepravdivé. V roku 1989 mala Komunistická strana Československa vyše 1,5 milióna členov, KSS mala 400-tisíc členov. V Československu v tom čase žilo asi 15 miliónov obyvateľov, straníkmi teda bol „len” zlomok z nich.