Beňová v rozhovore spomenula dve udalosti. Prípad, kedy nemecký minister hospodárstva otváral v Rusku nový závod automobilky Mercedes Benz, ako aj projekt nového plynovodu Nord Stream 2. Uvedené prípady však nie sú v rozpore so sankciami proti Ruskej federácii, nakoľko sa na nich nevzťahuje žiadne z reštriktívnych opatrení prijatých EÚ. S ruskými sankciami sa však spája škandál z roku 2015, kedy nemecká Deutsche Bank preverovala podozrivé transakcie v Rusku za približne 6 miliárd USD (5,35 miliardy eur). Praním špinavých peňazí v moskovskej divízii Deutsche Bank sa banka dopustila porušenia sankcií, za čo je boli udelené vysoké pokuty. Nakoľko sa však v prípade Deutsche Bank nejedná o porušenie sankcií na štátnej úrovni, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Hospodárske sankcie voči Ruskej federácii sú v súčasnosti predĺžené do 31. júla 2019 a obsahujú nasledujúce reštriktívne opatrenia:

1. obmedzuje sa prístup na primárne a sekundárne kapitálové trhy EÚ pre určité ruské banky a spoločnosti
2. ukladá sa zákaz vývozu a dovozu v oblasti obchodu so zbraňami
3. ustanovuje sa zákaz vývozu položiek s dvojakým použitím na vojenské účely alebo pre vojenských koncových užívateľov v Rusku
4. obmedzuje sa prístup Ruska k určitým citlivým technológiám a službám, ktoré sa môžu použiť na ťažbu a prieskum ropy

Dňa 3. apríla 2019 sa nemecký minister hospodárstva, Peter Altmaier, zúčastnil na otvorení prvého závodu automobilky Mercedes Benz v Rusku. Altmaier si od otvorenia automobilky sľubuje rozvoj hospodárskej spolupráce s Ruskom. Automobilku označil za “dôležitý signál, ktorý ďaleko presahuje konkrétny závod”. Ako Nord Stream 2 sa označuje plánovaný plynovod, ktorý by mal dovážať plyn do Nemecka cez Baltské more a obísť tak Ukrajinu a ďalšie stredoeurópske štáty, medzi inými aj Slovensko. Polovicu nákladov by mali zaplatiť rakúska firma OMV, francúzska Engie, holandsko-britská Royal Dutch Shell a nemecké firmy Uniper a Wintershall, druhú polovicu by mal prevziať ruský Gazprom. Kritici sa obávajú, že plynovod by posilnil rolu Ruska v Európe, odrezal Ukrajinu od príjmov za tranzit plynu a ohrozil európsku energetickú bezpečnosť. “V Únii panuje absolútna zhoda na tom, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu musí byť zachovaný aj po roku 2019, a to v objemoch, ktoré sú komerčne zmysluplné. Nielenže táto trasa je spoľahlivá – vlani sa ňou prepravilo približne 97 miliárd kubíkov plynu (bcm) – ale jej zrušenie by šlo priamo proti energetickej bezpečnosti Únie vrátane diverzifikácie trás,” povedal pre Denník N v roku 2018 energetický komisár EÚ Maroš Šefčovič. Plynovod predstavuje aj ekologické riziko. Projekt čelí veľkej kritike Spojených štátov, v máji 2019 bol predložený zákon, ktorý by uvalil sankcie na firmy a osoby podieľajúce sa na výstavbe plynovodu.